VEDA či VIERA

Evolúcia či Inteligentný Tvorca - 5.časť

- syati -

Dôkaz biochémie
      Nezjednodušiteľne Zložitý Systém

Dôkaz biochémie

• Biochemik Michael J.Behe: Termínom „čierna skrinka“ – sa označuje nejaký komplexný systém o ktorom sa ale nevie, ako vo vnútri funguje. Pre väčšinu ľudí je čiernou skrinkou počítač. Vedia na ňom napísať list či zahrať sa hru, ale nemajú najmenšiu predstavu ako vo vnútri funguje.
           Pre Darwina bola čiernou skrinkou bunka. Pod mikroskopmi sa v tej dobe javila ako malá škvrna želatíny, ktorá sa vie
  deliť a pohybovať sa, no nevedel ako to dokáže. Niektorí vedci verili, že stačí takú želatínu nabiť elektrinou a ona ožije. Domnievali sa, že čím hlbšie sa do bunky dostanú, tým sa im bude javiť jednoduchšia. Ale stal sa pravý opak. Zistili sme, že bunka je veľmi komplikovaná a že ju vlastne vytvárajú mikrostroje, ktoré majú správny tvar, správnu silu a správne vzájomné prepojenia.

         Istý vedec popísal jednobunkový organizmus ako vysoko technologizovanú továreň, ktorá je vybavená úplne všetkým – umelo vytvorenými komunikačnými jazykmi a ich dešifrovacími systémami, informačnými bankami na ukladanie a vyberanie informácii, dôkladnými kontrolnými systémami, ktoré usmerňujú automatizované montovanie súčiastok a komponentov, neomylnými kontrolnými nástrojmi na preverovanie kvality, výrobnými  procesmi  s predvýrobou  prefabrikátov a konštrukciou modulov. Jej kapacita sa nedá porovnávať so žiadnym z našich najpokročilejších odvetví výroby, pretože je schopná vytvoriť repliku svojej štruktúry v priebehu
niekoľkých hodín.

         Tento fakt predstavuje akýsi apel na skúšku Darwinovej teórie, ktorú on sám poskytol. Darwin vo svojej knihe Pôvod druhov povedal, že ak by sa dalo dokázať, že nejaký zložitý organizmus existoval bez toho, aby sa vytvoril početnými postupnými jemnými zmenami, celá jeho teória sa absolútne zrúti.

         Bunka nie je len jednoduchá nádobka niekoľkých štiav. Je to omnoho zložitejšie. Eukariotické bunky majú v sebe množstvo oddelení a priehradiek, čosi ako izby vo veľkom dome. Je tam jadro, kde je umiestnená DNA, miesto pre mitochondriu, ktorá vyrába energiu, endoplazmatické retikulum, ktoré spracúva proteíny, Golgiho aparát, ktorý je medzizastávkou pre bielkoviny, ktoré sa odtiaľ transportujú na všetky miesta, lyzozómy, čo je oddelenie pre spracovanie odpadkov, mechúriky na výlučky, kde sa uskladňuje odpad predtým, než je vylúčený z bunky a peroxizóm, ktorý pomáha pri metabolizme tukov. Každé oddelenie je uzavreté membránami práve tak ako miestnosť so stenami a dverami...
         Keď sa to celé zráta, v každej bunke je viac ako dvadsať rozličných ddelení. Bunky sa neustále zbavujú starého materiálu
a vyrábajú nové komponenty. Každý z týchto komponentov je určený na to aby fungoval v jednej z tých miestností, ale nie v iných.
Väčšina nových komponentov sa vyrába na jednom ústrednom mieste v bunke – v ribozóme. Je to skupina asi 50 veľkých molekúl, ktoré obsahujú viac ako milión atómov.

• Michael Denton – genetik: Je to ako automatizovaná továreň, ktorá dokáže vyrobiť ktorýkoľvek proteín podľa inštrukcií, ktoré mu dáva DNA. Keď dostane správnu genetickú informáciu, v podstate dokáže skonštruovať akýkoľvek biologický stroj založený na proteíne, vrátane ďalšieho ribozómu bez ohľadu na zložitosť. Má takú obrovskú kapacitu, že dokáže vyrobiť každú živú vec, ktorá kedy existovala na Zemi a to od Mamutích stromov až po ľudský mozog. Zároveň však dokáže vyrobiť všetky vlastné komponenty, z ktorých sa skladá, a to v priebehu niekoľkých minút...

         To však nie je všetko. Teraz treba dostať tieto novovyrobené komponenty do správnych miestností, kde jedine môžu fungovať. Potrebujete  k tomu komplikovaný  systém  prepravy od molekulárnych nákladiakov, ktoré sú uzavreté a majú k sebe pripojené motory. Potom potrebujete malé diaľnice a tiež potrebujete vedieť určiť, ktoré komponenty patria do ktorého nákladiaku. Len tak naložiť prvý proteín, ktorý je nablízku by nepomohlo. Každý jeden totiž musí ísť do špecifickej miestnosti.

         Takže proteíny musia mať na sebe nejaké znamenie – cestovný lístok, ktorý im umožní nasadnúť do správneho molekulárneho auta. No a to samotné auto musí vedieť kam smeruje – musí mať na sebe označenie cieľa. Teraz nákladiak prichádza do cieľa a musí existovať spôsob, ako vyložiť náklad z auta na určené miesto. Ako sa ukázalo, aj toto sú aktívne procesy, ktoré si vyžadujú, aby sa tu
určité komponenty navzájom spoznali. Potom sa musia niektoré priestory otvoriť a umožniť tak vyloženie materiálu...
Všetky komponenty bunky teda musia byť na svojom mieste, poznať svoju funkciu, a hlavne, musia existovať všetky súčasne, v jednom čase. Inak by bunka nemohla plniť svoju základnú funkciu. Povedzte, znie vám celý tento dokonale funkčný mikroskopický systém ako
niečo, čo sa samé od seba poskladalo bez premýšľania, len tak, postupnými náhodnými modifikáciami v priebehu dlhých vekov?

Práve to je základom teórie profesora Michaela Beheho o Nezjednodušiteľnej Zložitosti.

Nezjednodušiteľne Zložitý Systém (NZS)

         Systém či zariadenie je nezjednodušiteľne zložité, ak má určitý počet rozličných komponentov, ktoré však spolu pôsobia tak, aby dosiahli cieľ samotného systému a ak by sa jeden z jeho komponentov odstránil, celý systém je tak znefunkčnený. Je vysoko nepravdepodobné, že by NZS mohol vzniknúť kúsok po kúsku darvinovským procesom. Pretože na to, aby celý systém ako taký mohol fungovať, musí tu byť celý od začiatku.

         Je to ako s pascou na myši. Viete ako jednotlivé časti pasce navzájom súvisia. Na drevenej základni je pripevnená obruč napnutá strunou, kovová plôška citlivá na pohyb pri natiahnutí pasce a kovová tyčka, ktorá blokuje natiahnutú obruč. Keby ste ktorúkoľvek z týchto časti vynechali, výsledok nebude taký, že pasca je len slabšia alebo chytí len polovicu myší ako predtým. Ona by tak bola úplne nefunkčná – poškodená, nebude vôbec fungovať.

         Takáto obyčajná pasca na myši veľmi dobre vystihuje skutočnosť, že biologický NZS odporuje darvinistickým vysvetleniam. Evolúcia nedokáže spôsobiť biologický NZS stroj naraz a náhle, pretože je príliš komplikovaný. Nemožno to ani vyprodukovať
množstvom postupných jemných zmien, pretože v každom predbežnom systéme bude niečo chýbať a bude nefunkčný. Potom nebude mať ani dôvod existovať, pretože vieme, že prirodzený výber vecí umožňuje existovať iba systémom, ktoré už fungujú!

         Na bunkovej úrovni existuje veľa rozličných druhov biologický strojov. Život je na nich vlastne založený. Prevážajú náklady
z jedného miesta na druhé, zapínajú a vypínajú bunkové vypínače, fungujú ako káble a páky, elektrické stroje vytvárajú nervové prúdy, výrobné stroje vyrábajú ďalšie stroje, solárne prístroje zachytávajú svetelnú energiu a ukladajú ju do chemických zlúčenín. Molekulárne stroje bunkami hýbu, reprodukujú ich a vyrábajú pre ne potravu,... a ak si už len skonštruovanie jednoduchej pasce vyžaduje zásah inteligencie, potom kto zodpovedá za presne nastavené stroje bunkového sveta? Ak ich nedokáže vysvetliť evolúcia, potom by mali byť vedci otvorení aj iným alternatívam.

Čo ale ak skonštruujem iný, jednoduchší druh pasce s menším počtom súčiastok?
Nespochybňuje to tvrdenie, že pasca je systémom NZS?

         Pascou môže byť aj vykopaná jama, lepidlo na papieri či drievkom podoprená škatuľa. Podstata NZS však nieje v tom, že nemôžu existovať nejaké ďalšie systémy, ktoré fungujú odlišným spôsobom. Zásadnou vecou je, že pasca nad ktorou uvažujeme konkrétne teraz, potrebuje na to, aby fungovala, všetky tieto časti. Otázka pre darvinovskú postupnosť je, ako by moju pascu dokázali získať
početnými postupnými jemnými zmenami vo vývoji. To sa jednoducho nedá urobiť.
         Okrem toho si uvedomte, že pri tom používate inteligenciu. Poukazujem na trúfalé tvrdenie darvinovskej evolúcie, že zložité systémy sa dajú poskladať bez akéhokoľvek pôsobenia inteligencie.

• Kenneth Miller učinil ďalší pokus o skompromitovanie myšacej pasce v prospech Darwina spočívajúci v jej rozobratí. Ak odnímete plôšku a tyčku, tak poslúži ako spinka na papiere. Ak odnímete strunu, zostane nám z nej držiak na kľúče. Kovová obruč by sa dala prispôsobiť ako háčik na ryby,...
           Podstata veci, ktorej veda dávno rozumie je, že kúsky a súčasti predpokladaného NZS môžu mať rozličné a veľmi užitočné funkcie. Možno, že sa takýto NZS naozaj rozvinul postupne za dlhý čas, pretože každá z jeho súčastí mohla mať inú funkciu a pri prírodnom výbere sa zachovala na ceste vývoja komplexnejšieho stroja.

Nespochybňuje to Beheho tvrdenie?

• Michael Behe: Problém je len v tom, že toto nieje argument voči ničomu z toho, čo som povedal. Miller však ide opačným smerom - rozoberanie hotového systému a použitie existujúcich dielov na niečo iné za použitia inteligencie. Otázkou pre evolucionistov nie je to, či môžete pascu na myši takto rozobrať.
           Otázka stojí tak, či môžete začať niečím iným a postupne to zmeniť na pascu na myši. Problém pre evolucionistov je
  začať s menej zložitým systémom a prebudovať ho na zložitejší. Aj keby ste teoreticky naozaj mohli použiť každý komponent nejakým užitočným spôsobom, stále pre vás zostáva problémom, ako sa tieto jednotlivé užitočné veci poskladajú a vznikne pasca na myši.
           Keď ľudia, čo vyrábajú pasce začínajú s prácou, majú zrejme rozličné súčiastky v rozličných zásuvkách. Takže vždy siahnu niekam inam a nakoniec poskladajú celú pascu. Ale čo sa týka bunky, tam nieje nikto, kto by ju takto poskladal.
           V molekulárnych strojoch majú jednotlivé komponenty také tvary, ktoré sa navzájom dopĺňajú, takže sa jeden s druhým spoja správnym spôsobom. V analógii s našou pascou by to znamenalo, že konce jednotlivých súčiastok sa samé pritiahnú a spoja so správnymi koncami ostatných súčiastok, až kým nevznikne hotová pasca – presne podľa vopred známeho
  konštrukčného plánu dizajnéra.

         Avšak v evolučnom pohľade, ak máte len samotné súčiastky bez im vlastnej schopnosti priviesť ďalšiu súvisiacu časť na to správne miesto, ste ešte ďaleko od funkčnej pasce na myši. Ak sa zamyslíte nad pravdepodobnosťou, že by sa to mohlo stať samé od seba, zistíte že je to veľmi nepravdepodobné. Ani pri úplne malých strojoch by ste neočakávali, že sa sami od seba poskladajú, a to ani
za celú existenciu Zeme. Toto je vážny problém, s ktorým sa evolucionisti neradi zaoberajú.

         Posledným príkladom pre lepšiu predstavivosť systémov NZS je zrážanlivosť krvi. Zaujímavosťou pri zrážaní krvi je, že nejde ani tak veľmi o samotnú zrazeninu, ale o geniálne zosúladených 10 krokov, ktoré k nej vedú. Ak by zrážanie nastalo na nesprávnom mieste, povedzme v mozgu, zomreli by ste. Ak by sa zrazenina vytvorila až o dvadsať minút, tak vykrvácate a tiež zomriete. Ak by zrazenina nezostala na mieste, kde ste sa porezali, stuhne všetka krv v cievach, čoho následkom je tiež smrť. Ak by zrazenina nepokryla celú ranu,...
         Aby sa vytvorilo dokonale vyvážené zrážanie krvi, musia sa okamžite aktivovať celé zhluky proteínových komponentov. Toto absolútne vylučuje darvinistický prístup. (Prírodný výber iba zachováva veci, ktoré už vykonávajú určitú funkciu) – Ak by už pri drobnom poranení živočíchy bez hotového NZS systému zrážanlivosti krvi vykrvácali, čo a od koho by zdedili ďalšie generácie, ak sa prírodným výberom dedia len hotové a pre celok užitočné „systémy“?

         Snaha o alternatívne evolučné vysvetlenie vzniku NZS procesom zdvojenia počtu génov upadla do zabudnutia neschopnosťou dokázať, ako by mohli duplicitné gény vytvoriť novú funkciu, ktorou sa začína fungovanie nového a pritom nezjednodušiteľného komplexu.
         Podobne dopadla aj snaha o evolučné vysvetlenie NZS profesorom biológie Millerom, keď sa z už funkčného systému pokúsil odstrániť nejakú existujúcu časť. Výsledok pokusu však nepotvrdil schopnosť evolúcie vytvoriť NZS ako celok.

         Podstatne iným alternatívnym pohľadom na vec je schopnosť „Samousporiadania“. Na základe vyššie uvedeného však neznamená, že Prirodzeným Výberom alebo Samousporiadaním sa nedajú niektoré veci vysvetliť. Kontroverzie vznikajú vtedy, keď sa samousporiadaním chcú vysvetľovať Veľké veci, či dokonca Všetko čo existuje.

         Ak vytiahnete zátku z vane, odtekajúca voda sa sformuje do víru, vzduch do tornáda, určité chemické látky zmenia farbu,...
– to je samousporiadanie v prírode. Otázkou je, či samousporiadanie dokáže vysvetliť existenciu genetického kódu? Vedci riešia hádanku pôvodu života už celé desaťročia a sú dnes ešte zmätenejší než pre päťdesiatimi rokmi. Doteraz neprišli so žiadnym vysvetlením ako by samousporiadanie dokázalo uskutočniť vznik čo i len primitívneho organizmu. Vieme iba o jedinom princípe, ktorý dokáže vyprodukovať zložité interaktívne systémy. Je to inteligencia.

         Takže vedci sa dnes nachádzajú v kurióznej situácii. Snažia sa ignorovať niečo, o čom vedia, že je schopné vysvetliť to, čo nachádzajú v biológii na úkor fantoma, ktorého nikto nevidel.

• Michael Behe: Jedno z rozšírených tvrdení medzi vedcami a filozofmi je, že teória nemôže byť naozaj vedecká, ak nie je
  možné experimentmi, či inými cestami dokázať, že je nesprávna.
  Národná vedecká akadémia sa vyjadrila: „Teória inteligentného dizajnu nie je vedecká, pretože sa nedá overiť vedeckými metódami.“
           No najironickejšie na celej veci je, že teóriu inteligentného dizajnu bežne označujú za neoveriteľnú práve tí ľudia, ktorí sa ju zo všetkých síl snažia vyvrátiť! Dodnes však bolo uskutočnených mnoho rôznych pokusov, ktorých cieľom bolo vyvrátiť ju.
  Takže nechápem, o aký problém ide. Teória inteligentného dizajnu je vyvrátiteľná presne tak, ako sa to žiada od dobrej vedeckej teórie. Aby som bol úprimný, povedal by som, že je vyvrátiteľnejšia ako darvinizmus – uvediem príklad:

         Tvrdím, že Neexistuje Neinteligentný proces, ktorý dokáže vyprodukovať bakteriálny bičík (NZS). Všetko, čo je potrebné na dokázanie nesprávnosti tohto tvrdenia, je nájsť jediný Neinteligentný proces, ktorý to dokáže. Na druhej strane darvinisti tvrdia, že niektoré neinteligentné procesy dokážu bičík vyprodukovať. Aby ste vyvrátili ich tvrdenie, treba dokázať, že systém nemohol byť vytvorený žiadnou z množstva možností prípadných neinteligentných procesov. Ale to je nemožné urobiť. Takže, ktoré tvrdenie sa dá lepšie dokázať?

• Michael Behe: Mám skúsenosť, že tí, ktorí najostrejšie vystupujú proti teórii účelného usporiadania, to robia z náboženských dôvodov. Zdá sa, že týmto ľudom záleží hlavne na filozofických a teologických dôsledkoch tejto teórie a nie na vede samotnej. Teda nie sú rozrušený ani tak kvôli tomu, žeby nesúhlasili s vedeckými dôkazmi nasvedčujúcimi o inteligentnej
  príčine, ale preto, že vidia mimovedecké aplikácie teórie inteligentného dizajnu a to sa im nepáči.
           Verím, že NZS sú silným dôkazom o zámernom, inteligentnom dizajne vytvorenom inteligentnou bytosťou.
  Iné teórie ich vysvetliť nedokázali a darvinizmus už vôbec nie.

         NZS teda potrebujú mať na svoje fungovanie všetky svoje časti pokope. Ako by sa dal vybudovať takýto systém darvinovským procesom prirodzeného výberu založeným na slepých variáciách? Prírodný výber predsa iba zachováva veci, ktoré už vykonávajú
určitú funkciu. Teda tieto nezjednodušiteľné komplexné systémy nekonajú žiadnu funkciu, kým nie sú prítomné všetky ich súčasti. Prirodzený výber vám nemôže pomôcť vybudovať takéto systémy. On ich iba zachováva, keď už boli postavené. A je prakticky
nemožné, aby evolúcia dokázala prekonať taký obrovský krok obyčajnou náhodou. Jednoducho nedokáže vytvoriť naraz a náhodou celý takýto zložitý systém. Behe sa vyjadril, že tieto biologické systémy naozaj vyzerajú ako stvorené, pretože ich niekto naozaj stvoril.

• Allan Sandag – jeden z najrešpektovanejších vedcov súčasnosti:

„Svet je vo všetkých svojich častiach a vzájomných prepojeniach príliš komplikovaný na to, aby bol výsledkom obyčajnej náhody. Som presvedčený o tom, že existencia života, so všetkým jeho poriadkom v každom zo svojich organizmov, je jednoducho spolu príliš dobre prepojená.“
         Každá súčasť nejakej živej veci závisí od všetkých ostatných častí, aby mohla fungovať. Ako to každá z nich proste vie? Ako bola každá časť špecifikovaná pri jej vzniku? Čím viac poznatkov máme z biochémie, o to je to viac neuveriteľné, ak neprijmeme, že existuje nejaký typ jednotiaceho princípu. Pre veriacich to bude Veľký architekt, pre materialistických redukcionistov to bude tajomstvo, ktoré má vyriešiť veda raz v nekonečnej budúcnosti.

• Michel Behe:
  „Cieľom vedy je podľa mňa zistiť, ako sa sem veci dostali a ako to tu funguje.
  Veda má byť hľadaním pravdy, nielen hľadaním materialistických vysvetlení.“

          Newton a Einstein napríklad – si nikdy nemysleli, že úlohou vedy je prichádzať s nejakými sebestačnými vysvetleniami
o prírodnom pôvode všetkého. Toto je len taká nedávna inovácia a vôbec nie dobrá, zvlášť vo svetle objavov za posledných 50 rokov, ktoré ukazujú presne opačným smerom.

Prečo ignorovať inteligentnú príčinu, keď je najlogickejším vysvetlením zo všetkých dôkazov, ktoré máme?

Na základe materiálov z rozsiahleho prieskumu danej problematiky Lee Strobelom, internetových zdrojov a odborných článkov spracovali: - syati -

Stránky autorov:  www.z7h.sk