12 07 04 Bytosti prírody

Prosič a spolupôsobiace Bytosti prírody

Juraj Sitár

Prosič učí ľudských duchov ako správne používať Božiu Silu v dennodennom živote. 21.11.2016 o 22:11 (SEČ) preberá „Vladárske žezlo“ a hovorí k ľudskému duchu: „Človeče, nauč sa prosiť vo Stvorení! Buď prieplavom, cez ktorý prúdi Sila Všemohúceho a rozvetvuj ju pre ľudí, pre bytostných i pre celé Stvorenie! Buď Čistou bránou, cez ktorú prúdi Čistota, Láska a Spravodlivosť!“

V prvej polovici znamenia Strelec od 21.11.2016 do 6.12.2016 spolupôsobia s Bytosťou Prosič ešte Bytosti Stranič a Spasič. V druhej polovici znamenia Strelec od 6.12.2016 do 21.12.2016 Bytosti Svjetič a Listevrezič.

Obdobie Straniča.

Stranič dáva ľudskému duchu Znamenie:  „Človeče, rozhodni sa, akým smerom pôjdeš, ktorou stranou sa vydáš! K duchovnému, alebo k pozemskému? Musíš urobiť pevné rozhodnutie v tom, na ktorú stranu sa vydáš, ak chceš dôjsť do cieľa! Existuje len jedna Sila, ale môžeš sa vždy rozhodnúť použiť ju na dve strany! Buď pôjdeš ku Svetlu, alebo do temnôt!“

Stranič – Vyzýva človeka, aby sa rozhodol, na ktorú stranu sa vydá! Túto otázku si, viac či menej vedome, kladie každý človek. Buď, alebo! Podstatou je, že Sila Všemohúceho je len jedna! Je len jeden zdroj! Zdroj Svetla! Tma zdroj nemá! Tma je len pojem, ktorý hovorí o nedostatku svetla! Tma zmizne okamžite príchodom Svetla! Ak by mala tma svoj zdroj, museli by sme dokázať vyrobiť nielen svietidlo, ale aj tmidlo, ktoré by sme zapli a tma by vytlačila Svetlo z miestnosti. Takýto zdroj tmy však nie je! Je iba žalúzia, roleta, okenica, ktorou zabránime prístupu Svetla, ale to nie je zdroj tmy.

Neutrálna Sila Všemohúceho prúdi celým Stvorením a ľudský duch má svojou slobodnou vôľou len dve možnosti. Buď použije Silu Všemohúceho v zmysle Vôle Všemohúceho, alebo nie! Iné možnosti nie sú! K tomuto rozhodnutiu veľmi prísne vyzýva Stranič. “Človeče, akým spôsobom budeš ďalej používať silu Všemohúceho???“ Táto požiadavka je kladená na ľudského ducha bez ohľadu na to, či vôbec vie, že práve pôsobí Stranič. Jeho mocné žiarenie zaplavuje všetkých. Pred týmto prísne varoval aj Pán Ježiš: „...aj vlažný budú odvrhnutý!“ Teda nielen tí, ktorí Silu zneužívajú, aby úmyselne škodili druhým, ale aj tí, ktorí ju nepoužívajú, ktorí sú leniví – vlažní. Aj tí budú odvrhnutí ako nepotrební. „Ten, kto svoju hrivnu používa, tomu bude pridané a ten kto ju nepoužíva, aj to málo mu bude zobraté.“ To je to isté! Buď používa Silu v zmysle Vôle alebo nie! Nepoužívať Silu v zmysle Vôle znamená dve veci: „Zneužívať ju“ i „Nepoužívať ju!“ Teda aj nepoužívanie Sily, je nepoužívanie v zmysle Vôle! Takto ju nepoužívame vtedy, keď si hovoríme: “...nedá sa, ...to neviem, ...to nezvládnem...“ My však máme Silu používať – rozmýšľať: „...ako sa to všetko dá!“

Ľudský duch, ktorý nepoužíva Silu Všemohúceho v zmysle Jeho Vôle, jednoducho nemôže odísť zo Slnečnej sústavy, pretože ho Bytosť Slnka svojou príťažlivou silou nepustí. Ide do rozkladu, lebo nerozvíjal svojho ducha, a tak je nepotrebnou súčasťou Stvorenia. Nejde o nejaké vyhrážky, ale o dôrazné upozornenie, pretože keď sme túto Straničovu výzvu dlhodobo nepočúvali a neskôr ho už ani nepočuli, tak sám Pán Ježiš fyzicky prišiel a priamo nám povedal nielen to isté, ale omnoho viac. Musel prísť On – Syn Boží, pretože už ani proroci nedokázali pohnúť ľudstvom!

Obdobie Spasiča.

Spasič dáva ľudskému duchu Znamenie:  „Človeče, vydaj sa tou správnou cestou, len tak máš možnosť cez poznanie Slova byť „spasený“! Musíš byť ochotný i schopný používať Slovo vo svojom dennodennom živote! Spása je len pre tých, ktorí sa vydajú tou správnou cestou! Nájdi svoju vieru a cez vieru dôjdi ku spaseniu! Spoznaj správne Slovo a ži podľa neho! Byť spasený, alebo zatratený, inú možnosť nemáš, rozhodnutie je len na tebe! Všetky zlé spätné účinky ti láskyplne pomáhajú otočiť sa, lebo si šiel nesprávnou stranou! Všetky dobré spätné účinky ťa láskyplne povzbudzujú kráčať ďalej správnou stranou! Veľakrát si si nesprávnou sejbou vynútil aj tvrdé údery, avšak prichádzajú ti pomôcť odčiniť neprávosti, ktorých si sa kedysi dopustil, aby si aj ty mohol byť spasený a nebol zatratený!“
 

Spasič – Upozorňuje, že pomôže len tým, ktorí sa rozhodnú ísť tou prvou cestou podľa výzvy Straniča. Spasič nepomáha tým ostatným! Nie však preto, že on sám by im nič nechcel dať, ale preto, že človek idúci tou druhou cestou sa na neho už nedokáže naladiť – získať s ním kontakt. Byť spasený znamená mať Živú vieru! To pripomínal aj Pán Ježiš: „Nie slepú, ale Živú vieru máte mať!“ Nestačí Božie zákony vedieť recitovať a hlboko sa im klaňať!

Živá viera znamená, že Božie zákony používame každý deň v čomkoľvek čo robíme! Človek ich síce nevie používať naraz vo všetkom, ale má mať neustálu snahu vradiť sa do nich: Aj keď sa mu z počiatku darí napĺňať ich len v dielčích veciach života, postupne sa svojou snahou naučí Božie zákony používať – vradí sa do Vôle Všemohúceho! Keď to spraví, Spasič je mu hneď nablízku. Prichádza spása, záchrana!

Živá viera v Božie zákony neznamená, že keď mi niekto ublíži, tak sa vo svojom vnútri rozhorčujem: „..nevidíš Pane, aký som ja Tvoj dobrý služobník, ako si mohol dopustiť, že sa mi takéto niečo prihodilo!?“ Takéto rozhorčenie je slepou vierou a duchovnou pýchou, bez ohľadu na to, či tak zmýšľa moslim, kresťan, žid, budhista...

Živá viera v Božie zákony znamená, že ak mne dnes nejaký človek ublížil, tak viem, že som musel aj ja kedysi ubližovať! A keď som ja kedysi ubližoval, tak som takúto bolesť, ako teraz prišla ku mne, pôsobil svojmu blížnemu! Preto sa na Všemohúceho obraciam takým spôsobom, ako mi to v Otčenáši ukázal Syn Boží: „Pane prosím Ťa, odpusť mi to, čo som kedysi urobil blížnemu, ale odpusť mi to tak, ako ja teraz odpustím tomuto človeku, ktorý mi dnes ublížil!“ Je v tom uzavretá slučka, to znamená, že presne to sa stane, čo ja spravím! Ak mu neodpustím, tak prosím, aby mne nebolo odpustené! Ak mu odpustím polovicu, tak prosím, aby mne bola odpustená polovica! Ak mu odpustím všetko, tak prosím, aby mne bolo odpustené všetko!

Takéto odpúšťanie bolo živou súčasťou poznania u našich predkov dávno pred príchodom Cyrila a Metoda! Vedeli, že zo smiechom sa môžu dívať na svoje zlé skutky za predpokladu, že už smerujú k dobrému a odpúšťajú svojim blížnym. Pretože vyžarovanie smerovania k dobrému a odpúšťanie blížnym vytvára predpoklad, aby sme spätne dopadajúci účinok na nás, za naše zlé skutky, mohli privítať s úsmevom, lebo našou zmenou k dobrému môže byť rozuzlenie nami spôsobeného zla miernejšie alebo len symbolické. Musíme zaplatiť vždy do „posledného haliera“, ale našou zmenou k dobrému smieme platiť i symbolicky! Niežeby som sa niekomu, či dokonca samotnému spätnému účinku vysmieval, ale s úsmevom môžem kráčať a rozuzľovať aj ťažké hriechy, ale len za predpokladu, že už usilujem k Dobru celou svojou dušou a že som odpustil všetkým, ktorí mne ublížili!

To je Živá viera, keď človek používa Božie zákony – Božie Slovo v živote! Spasič prináša podporu Živej viery, ktorá vedie k spaseniu, aby sa duša takéhoto človeka mohla vzkriesiť zo všetkých hmotností! V slovách Pána Ježiša je množné číslo (hmotností) preto, lebo sa tu nejedná len o hmotnosť našej planéty. Ak sa duša dostane mimo našej planéty – do stredu galaxie, ešte stále je v hmotnosti, či je to v hrubohmotnosti – fyzický svet, alebo jemnohmotnosti – Onen svet. Uvedomme si, že keď prídeme do stredu galaxie, tak aj tam sú dvanásti bytostní a ich pomocníci, avšak sú väčší a rozostúpení v ešte väčšom kruhu! Postupujeme týmito kruhmi ako po špirále. V tomto väčšom kruhu je jedným z pomocníkov „väčší Spasič“, ktorý je bránou ešte vyššie ku Svetlu.

Tomuto všetkému nás Spasič učí za predpokladu, že sme sa rozhodli ísť tou správnou cestou. Namáhať sa ale musíme my sami. On nám môže dať len podporu. Pre tie duše, ktoré idú nesprávnou cestou nedáva podporu. Pre ne je určený rozklad – zatratenie! Takáto duša sa rozloží spolu s hmotnosťou z ktorej sa nedokáže vzkriesiť – odpútať sa od nej. Pri tom sa rozloží celá duša – prestáva byť bytosťou – prestáva mať formu – prestáva mať vedomie ktoré dovtedy získala – stráca možnosť večne spolupôsobiť vo vývoji Stvorenia. To je to najhoršie, čo sa môže ľudskému duchu stať!

Ak má človek Živú vieru, konečne prestane rozumom pochybovať a argumentovať, naladí sa správnym spôsobom a všetko čo potrebuje mu bude pridané. Vôbec nemusí vedieť, že má čakry, že duchom dokáže magneticky prenášať a sprostredkovávať žiarenie duchovne-bytostného. Toto vôbec človek nemusí vedieť. Len rozum do všetkého vkladá: „...nedá sa, ...ja nemám žiadny dar, ...ja mu neviem pomôcť...“ Schopnosť vidieť čakry, auru, sprostredkovávať jemnohmotné svetlo, spečaťovať, krstiť, to sú špecifické dary, ale tieto bežný človek nepotrebuje na to, aby dokázal pomôcť blížnemu! Aby pomohol, potrebuje blížneho mať rád, priať mu zo srdca všetko najlepšie a poprosiť za neho! V tej chvíli sprostredkuje blížnemu to, čo práve potrebuje, napríklad vyžarovanie „Slnka vo Váhach“ a ani nevie ako.

Veľký pozor dávajme ešte na to, keď niekomu hovoríme, alebo iným spôsobom dávame do srdca: „Ty si zlý, hnusný, škaredý...“ Tu robíme „gramaticky“ absolútnu chybu! Pretože to zlé nie je v mieste jeho srdca! Aj u najväčšieho zloducha je jeho duchovné jadierko čisté! To zlé – nepekné, čo na ňom vidíme, je len množstvom nánosov – „blata a špiny“, ktoré zakrývajú jeho duchovné čisté jadierko. Keď chceme blížneho dôrazne upozorniť, že niečo zlé robí, nesmieme mu to dávať do srdca: „Ty si taký tvrdohlavec tvrdohlavý...“, ale tam, kde to naozaj je – vôkol neho: „Táto vlastnosť ťa vôbec nekrášli! Odlož tú tvrdohlavosť zo seba, visí na tebe ako škaredý kabát! Zle v nej vyzeráš! Obleč si krajší kabát! Správne používaj svoj dar, buď cieľavedomý! Tú lepšiu stránku daj do popredia!“ Veľký pozor na to!

Keď mu to dávame do srdca, tak sa spolupodieľame na jeho páde – dávame mu ďalšie závažie. Nič sme nespravili pre jeho duchovné jadierko tým, keď síce máme pravdu, že túto pravdu mu búchame o hlavu! To mu nijako nepomôže! Ak mu chceme pomôcť, máme prísne poukázať, že jeho duch má na sebe nepekný odev! Ale poukázať na to máme v takej forme, akou by sme chceli, aby iní poukazovali na nás, na naše chyby, na náš nepekný odev! Keď budeme robiť niečo zlé, budeme na šikmej ploche, tak určite budeme chcieť, aby nás ostatní nenechali klesnúť do bahna, aby sme zahynuli! Budeme chcieť aby nás upozornili! A keď budeme tvrdohlavý a nedáme si povedať, tak chceme aby nás aj prísne upozornili, nie zmäkčilo! Prísne, ale z láskou! Keď teda chceme aby toto robili nám, robme to aj my im! „Čiňte blížnemu to, čo chcete aby blížni činili vám!“ To všetko je v pomociach Spasiča. Pomôcť nám k Živej viere, k životu podľa Božích zákonov, k životu podľa Božieho Slova a tým k spaseniu.

Obdobie Svjetiča.

Svjetič dáva ľudskému duchu Znamenie: „Človeče, ucti si všetky dary, ktorých sa ti dennodenne dostáva! Ži každý deň tak, aby tvoj život bol modlitbou! Nielen Nedeľu máš svätiť, každý deň posväť svojím chcením, myslením, rečou a konaním! V činoch uctievaj Najvyššieho Triglava! Každý deň vzdávaj v skutkoch Vďaku Bohu!“ 

Svjetič (Svätič) – Naši predkovia mali tri slová ktoré hovorili z troch pohľadov o tej istej veci. Mali slovo Svet, slovo Sviet a slovo Svjet. Pojmy sú síce tri, ale hovoria o tej istej podstate. Človek má svätiť. Svätenie však neznamená ísť raz do týždňa do nejakého chrámu, ale svätením je náš vnútorný stav, aký máme celý týždeň. Keď sa človek raz za sedem dní snaží: zastaviť sa, zrekapitulovať si celý týždeň čo činil v zmysle Božích zákonov a čo nie, poučiť sa z toho, dať si predsavzatie na ďalší týždeň to dobré činiť viac, nesprávneho sa vystríhať, poprosiť o Silu Všemohúceho ku pomoci, aby sa mu to podarilo, tak vtedy Svätí Deň sviatočný! Ale toto nemá robiť len raz za týždeň. V tento jeden deň sa to len učí správne robiť! On to má robiť stále! Celý jeho život má byť jednou jedinou súvislou pobožnosťou! Máme Svätiť celým svojím životom! Každé jedno slovo má byť posväcovaním, vďakou Všemohúcemu! Tento jeden deň si máme nájsť čas zastaviť sa, aby sme okrem hmotného snaženia vedeli v plnosti preciťovať aj to duchovné. Duch je rýchlejší a v tento deň precíti celý týždeň. Potom, keď prichádzajú väčšie Slávnosti – keď prichádza samotný Svätič, tak on tomu dáva ešte korunu, usmernenie, ako sa to svätenie ešte dá lepšie robiť. Keď teda Svätíme vo všetkom svojom chcení, myslení, reči a konaní, tak tým súčasne a neoddeliteľne v našom vyžarovaním Svietime! Je to druhá strana tej istej mince. Navyše keď Svätíme a Svietime, tak sme ako „obrovský maják“ v našom Svetskom živote. Nemáme oddeľovať Svätý život od Svetského života, ale Svätosť vniesť vo svojom chcení, myslení, reči a konaní do Svetského života. V celom Svetskom živote máme Svätiť a Svietiť. Tieto slová sú si tak blízke a previazané, že naši predkovia ich chápali ako prejav toho istého pôsobenia.

Títo naši predkovia si volili knieža, ktoré bolo najvyšším svetským i duchovným vodcom. Slovo „Knieža“ označovalo človeka, ktorý Svätí, Svieti, vo Svete najviac ukazuje život v zmysle Slova Všemohúceho a preto má byť celej spoločnosti Svetským príkladom. Takýto človek mohol viesť spoločnosť. Volili ho každý rok tak, ako sa to zachovalo aj do neskorších dôb v Zemianskej samospráve. (Kalinčiak píše v diele Reštaurácia o každoročnom obnovovaní – reštaurovaní samospráv – zastupiteľstiev.) Ten istý človek mohol vládnuť aj 20 rokov. Obmedzením nebola doba predchádzajúceho vládnutia, ale vždy zvolili toho, kto najviac Svätil, Svietil, pretože ten mohol byť najlepším Svetským príkladom. Naši predkovia ešte videli, alebo vyciťovali to vyžarované Svetlo – auru a volili toho, kto najžiarivejšie a najsýtejšie zo všetkých Svietil. Ak o rok Svietil viac niekto iný, tak ho vymenili.

Niečo podobné sa snažil zaviesť Baťa vo svojom systéme. Každá dielňa si volila toho najlepšieho z nich, lebo vtedy to najlepšie fungovalo a vtedy dostali aj najväčšiu mzdu. U Baťu tento systém v malom merítku prinášal úžasné ovocie a to až tak, že ani Američania mu nestíhali konkurovať. Tak ako tento systém u Baťu prinášal úžasné ovocie, bolo to kedysi v celej našej spoločnosti. Až neskôr sme pokukovali po zvykoch Frankov, ktorí dosadzovali svojich synov... Keď sme to prebrali, prišla katastrofa...

Obdobie Listevreziča.

Listevrezič dáva ľudskému duchu Znamenie:  „Človeče, priprav cestu Pánovi! Vo svojom srdci, vo svojom vnútri priprav cestu Slovu Pánovmu, nech preteká tebou Jeho sila tak, ako preteká sila od stopky listu cez žilky, ďalej sa vetviac, až zaplní celý list! Od srdca tvojho, nech sila Slova preteká cievami, aby sa ti „vrezala do mäsa a kostí“! V takto nachystanej pôde zasievaj nové dobré skutky! Buď rozsievačom zŕn Slova! Prijímaj Slovo od Pána a dávaj Slovo ďalej! Dávaj čo máš, aby si mohol prijímať a z prijatého znovu rozvetvene dávaj! Rozvetvuj dávanie Slova, ako sa rozvetvujú žilky na liste, nech sila Slova z teba preteká k blížnym! V takejto príprave cesty Pánovi buď príkladom pre ostatných! Vybieľ svoje rúcho, účtuje sa ti každý jeden list, nič ti nie je odpustené! Neodídeš odtiaľto, kým nezaplatíš do posledného haliera!“
 

Listevrezič (Listopadič, Listopad) – Smerom k prírodným procesom je pomenovávaný ako Listopadič či Listopad. Vyzýva formou jednoduchej vety, ktorú prinášali všetci zvestovatelia aj Synovia Boží: „Pripravte cestu Pánovi!“ Zmysel týchto slov je veľmi jednoduchý, avšak na počudovanie sme z nich dokázali spraviť vo výklade úplný nezmysel. Príprava cesty pre Pána nespočíva v rozhadzovaní lupeňov kvetov pod Jeho nohy, či pozemskom organizovaní jeho príchodu. Listevrezič hovorí: „Cestu Pánovi máte začať pripravovať vo svojom srdci, aby Jeho Slovo mohlo prísť do vášho srdca!“ A to je len začiatok. My tú Cestu máme vyčistiť tak, aby Slovo z nášho srdca mohlo vstúpiť do celého nášho tela. Podobne, ako na liste vidíme stopku a žilky, ktoré sa rozvetvujú stále na drobnejšie, až zaplnia celý list, presne tak aj v našom organizme to z nášho srdca prúdi tepnami a žilami až ku každej jednej bunke. V celom našom tele máme všetky cesty vyčistiť, aby Slovo mohlo cez naše srdce v plnosti vstúpiť do celého nášho organizmu, aby sa nám vrezalo (Listevrezič) do mäsa a krvi. Toto nie je žiadne podobenstvo, ale požiadavka na ľudského ducha.

Ľudský duch je hosťom vo Stvorení. Všetko, čo je okolo nás, vytvorili služobníci Všemohúceho – Bytostní – Bytosti prírody – Budovatelia a správcovia Stvorenia. Všemohúcemu patrí všetko, celé Stvorenie. Ľudský duch nemá čo dať Synom Božím, aby im pripravil cestu, pretože Im to už všetko patrí. Ľudský duch má Im dať seba k dispozícii i so všetkým majetkom, ktorý má dočasne na Zemi prepožičaný od Všemohúceho. Neznamená to, že má majetok odovzdať, odložiť, alebo rozdať, ale že tento majetok má správnym spôsobom, v zmysle Vôle Všemohúceho používať, aby aj prostredníctvom správneho používania majetku Vôľu Všemohúceho napĺňal a tým živý kolobeh tvorivosti udržiaval.

Teda keď dostávame do mäsa a kostí Slovo, to nie je len pozemský dej, že v telíčku nemáme chorobu, ale je to súčasne dej, ktorým my Svätíme, Svietime a vo Svetských veciach sme príkladom, vzorom v pôsobení. Že zveľaďujeme a používame majetok k blahu a k ďalšiemu rozvoju, aby bol Všemohúci chválený akoukoľvek činnosťou – službou, výrobkom..., všetkým, čo robíme, vrátane dodržiavania Zákona vyrovnania. Ak človek dáva, v Zákone vyrovnania musí i zobrať, aj keby to bol len úsmev, ktorý preberá od niekoho, kto nemá peniaze aby mu zaplatil.

Ak sa riadime radou Vládcu Znamenia Barana, tak máme v hlave všetko v poriadku. Ak sa riadime radou Vládcu Znamenia Raka, tak žalúdok, pankreas, dvanástorník, slezina, pečienka a žlčník pracujú správne. Pracujú tak, že nie sú choré. Každá Bytosť prírody sprostredkováva časť Slova Všemohúceho a každá časť Slova Všemohúceho vrezaného do mäsa a krvi, pôsobí na tie orgány, s ktorými súvisí. Ak je Slovo v nás živé, musíme byť zdravý ako ryby! Keď sme chorí, máme sa pozrieť, ktorý orgán nás bolí – ktorá Bytosť ho má na starosti, počúvať to, čo nám táto Bytosť hovorí, začať podľa toho žiť a potom nám ten orgán vyzdravie veľmi rýchlo. Slovom Všemohúceho sa dá nádherne liečiť za predpokladu, že človek sa začne snažiť správne žiť. Ak to vezme naozaj vážne a začne žiť podľa Slova Všemohúceho, tak v priebehu piatich minút sa mu môže uľaviť, jeho stav sa zlepší i na počudovanie lekárov, ktorí už vyhlásili, že nevedia pomôcť.

Keď človek prijal od Bytostného tú časť Slova Všemohúceho, ktorá súvisela s daným orgánom, tak pozametal zanesenú cestu, pripravil ju, aby sa mohlo Slovo opäť „vrezať“ do tohto orgánu. Týmto procesom veľmi rýchlo môže začať tento orgán fyziologicky normálne pracovať, aj keď určitá záťaž tam môže ešte zostávať, ale už sa čistí, už začal pracovať. Listevrezič nás napomína, aby sme pozreli, v čom máme problém, pozreli čo k tomu hovorí príslušný Bytostný, spravili to a tým ten problém nielen vyriešili, ale zabránili jeho návratu – recidíve.

Pekné prežívanie praje Juraj Sitár.

Koledov Dar Slovenom

Zo semináru Koledov Dar Slovenom sme pre vás vybrali audio ukážku prednášky "PREDZIMIE", ktorá  pojednáva o pôsobení Bytostí znamení Strelec a Kozorožec.

Nové Mesiace Slovenov - Nový Slovenský prírodný kalendár

Aktuálne pôsobenie Bytostí zistíte v ukážke nášho počítačového programu:

Nové Mesiace Slovenov 2