10 02 01 Náboženstvo lásky

13. Náboženstvo lásky

Náboženstvo lásky je zle chápané následkom mnohostranného skrútenia a znetvorenia pojmu láska. Najväčšia časť pravej lásky je prísnosť! Čo sa dnes menuje láskou, je všetko iné než láska. Ak sa ide všetkým tak zvaným láskam neúprosne na dno, neostáva tam už nič než sebectvo, márnomyseľnosť, slabosť, pohodlnosť, domýšľavosť alebo pudy.

Pravá láska nebude hľadieť na to, čo sa druhému páči, čo je mu príjemné a čo mu pôsobí radosť, ale bude sa riadiť len podľa toho, čo druhému prospieva! Ľahostajné, či to pôsobí druhému radosť alebo nie. To je pravá láska a služba.

Ak stojí teda písane: »Milujte svojich nepriateľov«, znamená to: Čiňte to, čo je im prospešné! Teda tiež ich karhajte, keď inak nemôžu prísť k poznaniu! To znamená im slúžiť. Musí však pri tom vládnuť spravodlivosť, lebo láska nedá sa odlúčiť od spravodlivosti, pretože obe sú jedno! Nemiestna povoľnosť znamenala by ešte väčšie pestovanie chýb nepriateľov, čím by sa ocitávali ďalej na naklonenej ploche. Bola by to láska? Tým by sme naopak uvalili na seba novú vinu!

Náboženstvo lásky stalo sa náboženstvom ochabnutosti, a to na priame prianie ľudí. Tiež osoba nositeľa Pravdy, Ježiša Krista, bola znetvorená k zmäkčilosti a povoľnosti, akých nikdy nemal. Práve svojou všeláskou bol medzi rozumovými ľuďmi drsný a vážny. Jeho zármutok, ktorému často podliehal, bol vzhľadom k Jeho vznešenému poslaniu a oproti vtedajšiemu ľudskému materiálu úplne samozrejmý. Nemal pranič spoločného so zmäkčilosťou.

Po odložení všetkých znetvorenín a dogmatickej (vieroučnej) obmedzenosti bude náboženstvo lásky učením najprísnejšej dôslednosti, v ktorej nebude mať miesta žiadna slabosť a nelogická povoľnosť.

Prednáška je z diela Vo Svetle Pravdy od Abdruschina.