09-12 Na záver

Naši predkovia slávili v celom období Strelca a Kozorožca sviatky Lásky Všemohúceho Triglava. Na Zimný slnovrat slávili "narodenie Nového slnka". V terajšej dobe si v znamení Kozorožca pripomíname narodenie časti Lásky Všemohúceho Triglava - Pána Ježiša na našej Zemi a slávime jeden z troch najväčších sviatkov vo Stvorení – sviatok Žiariacej Hviezdy – sviatok Ruže – sviatok Lásky – Slávnosť, kedy Imanuel – Svarog, ako Studnica večná, necháva pretekať Svätým Grálom pomoci do Stvorenia ku podpore Lásky v celom Stvorení. Mária – Živá Ruža Stvorenia stojí ako liečivá, spájajúca  a vyrovnávajúca Láska Božia pred celým ľudstvom. Posilňuje a hojí rany tam, kde sa k tomu človek učinil schopným svojou čistou túžbou. Toto dianie je na Zemi možné najintenzívnejšie vnímať okolo 29.decembra. 

K inšpirácii sme pre vás vybrali Živé Slovo zo života Pána Ježiša a zo života Pána Abdrushina (1500 rokov pred n.l.).  

 

 

Život Ježišov na Zemi

Z publikácie Zaviate doby sa prebúdzajú


Blahoslavenstvá


Vidím, že by ste sa najradšej spýtali: Čo máme teda my činiť, aby sme dosiahli blaženosť? Chcem vám odpovedať, aby ste to konečne pochopili.

Nežijete preto, aby ste žili ľahko, ako vy po tom túžite!

Žijete preto, aby ste prežívali! Buďte preto bdelí v každej dobe! Učte sa zo svojich chýb a učte sa zo svojho šťastia. Rozhliadnite sa okolo. Nie ste na tejto Zemi preto, aby ste ňou pohŕdali! Musíte sa naučiť ju poznať, pretože máte telo, ktoré pochádza z tejto zeme. Chcem vám ešte raz dať zákony, zachvievajúce sa v celom stvorení, ktorým i vy ste podrobení. Využite času, ktorý vám ešte zostáva do hodiny súdu.

Blahoslavení tí, ktorí proste prijímajú Slovo; pretože ich je Kráľovstvo Nebeské.

Nehĺbajte a nemudrujte o slovách mojich, pretože tým by ste nedošli nikdy konca. Nehovorte so svojimi spolublížnymi o tom, čo sa vás v nich dotklo, pretože oni sú iného druhu. Vyňali by z nich len to, čo je im vlastné a vás by tým zmiatli!

Blahoslavení ľudia, ktorí sú trpezliví a mierni; pretože oni Zemou vládnuť budú.

Učte sa čakať a učte sa mierniť a potom budete mať v sebe raz moc, aby ste ovládali iných ľudí. Váš vlastný vzor uvzorní druhých.

Blahoslavení tí, ktorí musia prechádzať utrpením; pretože oni utešení budú.

Nežalujte, ak vás zachváti bolesť a utrpenie. Znášajte ich a buďte silní! Žiadne utrpenie, ktoré sami nevpustíte a neprivoláte, nemôže k vám. Učte sa však na ňom a zmeňte sa vo svojom vnútri. Potom od vás odpadne a vy budete voľní!

Blahoslavení tí, ktorí túžia po spravodlivosti; pretože oni spravodlivosti dôjdu.

Ak sa domnievate, že trpíte bezprávie, vtedy pozrite na ľudí, ktorí sú vašimi blížnymi a odčiňte všetko, čo ste im kedy urobili. Tiež vtedy, keď ste sa domnievate, že ste v práve! Žiadny človek nemá právo pripravovať druhému bolesť a utrpenie! Ak budete v tomto smere čistí, potom ani vám žiadny človek neučiní bezprávie, pretože bude zahanbený veľkosťou vášho ducha!

Blahoslavení milosrdní; pretože oni milosrdenstva dôjdu.

Neklamte sa však a nekonajte  f a l o š n é  milosrdenstvo, ale uvážte, či vaša dobrá vôľa tiež ľuďom naozaj  p r o s p i e v a !

Blahoslavení pokojní; pretože oni dietkami Božími nazývaní budú.

Mať v sebe mier a sprostredkovať ľuďom pokoj, to vyžaduje takú očistu duše, že len málo ľudí na Zemi môže sa už nazývať dietkami Božími. Človek, ktorý má v sebe ozajstný mier, Boží mier, bude pre svojich spolublížnych utešovateľom a balzamom, bude rany ľudí liečiť už obyčajným svojím bytím!

Blahoslavení tí, ktorí trpia pre Spravodlivosť; pretože ich je Kráľovstvo Nebeské.

Trpieť pre Spravodlivosť znamená trpieť pre Pravdu. Vziať na seba všetko a prekonať všetko, aby mohol zostať pravdivým, to je pre človeka to najťažšie pri jeho putovaní. To znamená všetko: spravodlivo žiť, pravdivo žiť až do toho najmenšieho. To bude vyžadovať mnoho bojov a mnoho utrpenia. To bude prežitím, ozajstným prežitím na celej púti človeka. Taká má byť jeho cesta, aby mu zostala cestou otvorenou do Kráľovstva Nebeského.

Blahoslavení čistého srdca; pretože oni Boha vidieť budú.

V týchto slovách leží všetko, i to najvyššie, čo človek dosiahnuť môže:  v i d i e ť   B o h a   v   J e h o   d i e l a c h .  Srdce človeka musí byť čisté a jasné, ako krištáľ, aby tak žiadne zakalenie nebránilo mu vo videní. Videnie je poznávanie! Človek, ktorý je čistého srdca, dokončil svoju úlohu tu a môže potom stúpať ku Svetlu.

 

 

Život ABD-RU-SHINOV na Zemi.

Z publikácie Z doznených tisícročí (1500 rokov pred n.l.)

 

S radostnou silou pracoval Abdrushin opäť na výstavbe svojej zeme, ktorá robila veľké pokroky. Ponechával teraz veštca Nesometa stále vo svojej blízkosti. Jeho prostredníctvom viedol podivuhodné rozhovory s Ismaelom.

Tým bolo umožnené tiež Ismaelovi, aby sa mohol všetkého zúčastniť. Budoval spoločne s Abdrushinom novú ríšu. S počudovaním pozeral na svojho niekdajšieho žiaka, ktorý ho  toľko predstihol, že by sa mohol teraz od neho on učiť.

Stále veľkorysejšia výstavba zjednodušovala vedenie zeme. Abdrushin dal vytesať nové zákony do kameňa a postavil ho pred chrámom na mohutné stĺpy. V chráme dal vytesať na steny všetky prikázania, ktoré chcel dať národu pri najbližšej slávnosti.

Veľký deň sa blížil. Privábil opäť nespočetné davy ľudí do kniežacieho mesta. Tisíce ich naplnilo chrám, keď Abdrushin riadil slávnosť. Tisíce ľudí počulo nové zákony, ktoré im dal. Boli vytesané do kameňa a teraz vtesával ich knieža sám do sŕdc ľudí.

V priebehu rokov museli stále meniť svoj život, aby pokračovali v rýchlom vývoji. Teraz nepripadalo im tak ťažké pochopiť a dodržovať spravodlivosť v zákonoch, o ktorých vedeli, že sú neodchylné a nezmeniteľné.

Všetko, čo im Abdrushin dával, bolo pre nich len znamením jeho veľkej lásky k nim, i keď sa pri tom museli zmeniť. Činili to tak s vedomím, že všetko slúži len k uľahčeniu ich života. Prísne a neúprosné boli nové zákony, avšak ľudia boli už natoľko zrelí, že tušením chápali blahodárnu spravodlivosť, ktorá v nich bola skrytá.

Tieto zákony boli primerané ich povahe a stupni vývoja, boli prosté a zrozumiteľné i neučenému. Boli vytvorené tak, že nebolo možné niečo na nich meniť alebo kriviť.

Abdrushin hovoril v chráme pred veľkým zástupom ľudí.

"Prvýkrát dávam vám dnes pravé, nedotknuteľné Slovo o práve a povinnostiach človeka!

Kto chce uplatňovať nejaké právo, musí si byť najskôr vedomý svojich povinností. Pretože oboje musí byť v rovnováhe, ak chce človek žiť podľa Vôle Božej!

Žiadny človek nemá právo súdiť druhého!

Každý človek má ísť svojou cestou a hovoriť svojou rečou, aby nenapodoboval svojho spolublížneho!

Nikto nehľaď na toho, kto sa zdá byť krásnejší, než on sám a nenapodobuj ho preto! Pretože žiadny človek nie je stvorený Bohom tak, aby v sebe nemal krásu svojho druhu.

Dávam vám najvyššie prikázanie, z ktorého sa musí vyvinúť všetko ostatné:

S p l n e n i e    p o v i n n o s t í    v o č i    B o h u !

Z toho vzniká plnenie povinností voči spolublížnym, z toho potom vyrastá plnenie ľudských povinností voči zvieratám a rastlinám!

Maličký je človek pred svojím Bohom a hĺba o svojich povinnostiach, ktoré má voči Nemu.

Byť prirodzeným a prirodzene žiť zhrňuje v sebe splnenie všetkých povinností.

Vznešené ideály boli dané človeku - driemu v hĺbke jeho duše.

Nechajte ich prebudiť! Nepotlačujte každé pohnutie, ktoré vás chce oblažiť!

Plnenie povinností k Bohu začína plnením povinností k ľuďom! Pomáhajte a podporujte svojich blížnych, aby ste tým splnili to, čo ste im dlžní! Pretože vy, ľudia, putujete svetom preto, aby ste navzájom na sebe dozrievali! Nie je vám nič platné, ak utečiete od ľudí! Nespôsobíte tým síce nikomu bolesť, ale zanedbáte tým svoje povinnosti!

Nebo poznania otvorí sa blahodárne tomu, kto sa s ľuďmi spojuje a opäť uvoľňuje, pretože vo zvratnom pôsobení môže pri tom prežiť všetko, čo nutne potrebuje a čo i druhému napomáha k pokroku.

Vezmite dary, ktoré vám boli dané a nechajte ich rozvinúť. I keby sa vám zdali nepatrnými v porovnaní s darmi a vlohami vašich blížnych, máte predsa všetci rovnaké práva!

Záleží len na tom, ako ich podporujete a pestujete, či prinesú škodu alebo požehnanie. I keď sa vám tieto dary zdajú byť bezvýznamnými, môžu pri správnom použití priniesť vo vašich rukách viac úžitku, než tie, ktoré sa zdajú byť veľkými a nie sú plne využité.

Každý nevyužitý dar, alebo sila bude však ľuďom ku skaze! Jedine človek, ktorý plní svoje povinnosti, má právo žiť v tomto stvorení! On jediný má právo na život!

Z najvyššieho prikázania vysvitá tiež prikázanie:

Starajte sa o krásu!

Krása je v celom stvorení. Každý tvor prejavuje ju svojím spôsobom, len jediný nechal ju zakrpatieť - človek! Prirodzenosť a krása sú jedno!

Krása nie je niečo hľadaného a vymysleného, je a bola tu vždy! Nemení sa s odchádzajúcou dobou, ale stojí vždy živá medzi vami v nezmenenej forme. Je tisícnásobná a predsa je prostá. Všade vstupuje vám do cesty a vy ľudia mali by ste sa z toho radovať a učiť. Mali by ste ju nechať vyrásť v sebe práve tak, ako žije v každej rastline a v každom zvierati.

Máte byť krásny k pocte svojho Stvoriteľa!

Nechoďte okolo svojich blížnych i keď sú sebe škaredší a nemyslite:

"Od toho sa nemôžem ničomu naučiť."

Ak sa pozriete na nich kľudne, bez toho, že by ste sa posmievali ich slabostiam, potom poznáte, že znetvorili práve to, čo bolo určené, aby ich utvorilo krásnymi!

Buďte bdelí vo všetkom, čo vidia vaše oči!

Nechcem vám dosadzovať žiadnych sudcov, ktorí by mali rozhodovať o tom, či má nejaký človek právo alebo nemá, či má nejaké nároky voči druhému, alebo sa ich musí vzdať. Sami na sebe zistite svoje chyby! Sami poznajte, kde máte práva a kde povinnosti. Pretože nikto nemá brať, kto nemôže dávať!

Živé sú prikázania a nesmú byť vtlačené do strnulých foriem. Preto nedosadzujem žiadneho sudcu.

Nemá vám byť určované, čo činiť máte a čo nie, pretože by tým bol daný základ všetkému zlu. Bolo by to ospanlivé klesnutie do pohodlnosti.

Tak ako mnohé nervové povrazce prenikajú vašim telom a oživujú každý úd, tak máte byť čulí i vy, ktorí tvoríte jedno telo národa. Žiadna časť veľkého celku nesmie byť nečinná, pretože tým by ochromila celé svoje okolie!

Vaše jednanie a konanie musí vzájomne do seba zasahovať a to od najvyššej až do najnižšej kasty a stadiaľto späť až do najvyššej kasty.

Tým vznikne večný kolobeh, ktorého živý prúd posilujem ja sám, keď čerpám zo Svetla, aby som požehnal vašu prácu."

Abdrushinove "Amen" doznievalo a vznášalo sa chrámom. Obrátil sa a kráčal zvoľna po stupňoch nahor. - Z kopule chrámu plynulo zlaté svetlo dole a zahaľovalo postavu kniežaťa. Ľudia dívali sa za ním so zarosenými očami, akoby sa vzďaľovala od nich svetlá postava.

Jeho slovo bolo však v ich srdciach prebudené k životu a oni plnili jeho prikázania.