06 02 03 Vo Svetle Poznania

6. Osud

Pribina Chariotov

Keď sa započúvame do bežnej dennodennej reči, tak počujeme stále dokola: „To je nezaslúžený Osud, to je ťažký Osud, to je zlý Osud, ťažká karma, veľká karma...“ Aj keď z akéhokoľvek uhla pohľadu sa tieto slová hovoria, treba si uvedomiť, že stále len z časti nazerajú na jeden veľký mohutný Zákon. Zákon, ktorý panuje v celom Stvorení – Zákon vzájomného pôsobenia. Názov tohto Zákona väčšinou prekladáme ako Zákon spätného pôsobenia, alebo Zákon zvratného pôsobenia. Takýto preklad je len čiastočný pohľad na tento Zákon. Tento pohľad hovorí len o spätnom účinku, ktorý drvivo vnímame, keď na nás dopadá. Názov z originálu nemčiny, verne preložené znie „Zákon vzájomného pôsobenia“. Hovorí v celej šírke, čo tento Zákon zahŕňa.

V prírode vieme pozorovať, „čo zasejem, to zožnem“, už jasnejšie a jednoduchšie sa to nedá vyjadriť, preto to tak vyjadril Pán Ježiš: „Čo človek zasieva, to aj žne.“ Je to úplne jasné, zasejem hrach, nečakám ani mrkvu, ani fazuľu, čakám hrach. Za jednu guličku veľa guličiek. Presne v tej istej jednoduchosti vždy sejem, keď niečo chcem, myslím, hovorím a robím. Neustále zasievam. Musím si uvedomiť, že zasievam v štyroch základných rovinách. V rovine chcenia, myslenia, reči a konania. Je to, ako keby som mal štyri políčka.

Zákon vzájomného pôsobenia v celej svojej šírke a hĺbke hovorí, čo sa od počiatku, ako ja začnem zasievať, deje v celom Stvorení, nielen v hrubohmotnosti. Ja vytvorím svojím chcením dobrodeja, alebo démona. V skutočnosti je správnejšie povedané, že ja „sformujem“ Silu Božiu, prúdiacu celým Stvorením, že mám schopnosť ako ľudský duch skoncentrovať túto Silu vo svojom chcení a pustiť ju v dvoch základných smeroch. Buď ako sformovaného dobrodeja v smere tvorivom, v smere pôsobenia Vôle Božej, alebo ako sformovaného démona v smere deštrukčnom, v smere falošnom, v smere proti pôsobeniu Vôle Božej.

Pritom Sila Božia nevychádza zo mňa, iba mnou prechádza, ako svetlo šošovkou. Ja mám len schopnosť ju svojím chcením skoncentrovať do úzkeho zväzku a sformovať z nej dobrodeja, alebo démona. Oba útvary potom putujú Stvorením a súčasne sú so mnou v spojení. V ľudovej múdrosti je hovorené, že všetko so všetkým navzájom súvisí, ale samozrejme vždy len v rovnorodosti. Nami sformované útvary putujú Stvorením a spolupôsobia súčasne s rovnorodými útvarmi – narezonujú sa na seba vplyvom Zákona rezonancie, Zákona príťažlivosti rovnorodého druhu – „vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá“.

Príklad: vytvorím dobrodeja pomoci v intenzite 50. Všetko Svetlo má svoj magnetický prejav, smer, má svoju intenzitu. Ten môj dobrodej, ktorého som vytvoril, s ktorým som ja v úzkom spojení, má intenzitu 50. Na púti Stvorením priťahuje k sebe rovnorodých dobrodejov pomoci s intenzitou menšou ako 50 a sám je priťahovaný k rovnorodým dobrodejom pomoci s intenzitou väčšou ako 50. Takto sa rovnorodé útvary spoločne zhluknú vo veľkú centrálu rovnorodých útvarov s oveľa väčšou Silou, ako mali pôvodne jednotlivo a spätne vysielajú túto veľkú Silu na všetkých pôvodcov. Čiže ku mne sa spätne dostáva z takejto veľkej centrály ten zosilnený spätný účinok. Môj dobrodej sa spojil s rovnakými dobrodejmi vo Stvorení. Preto za jedno zrniečko, za toho jedného môjho dobrodeja intenzity 50, mám v spätnom účinku celý klas, oveľa vyššiu intenzitu.

Niekto možno namietne: „No dobre, keď ja vytvorím dobrodeja intenzity 1, druhý človek vytvorí dobrodeja intenzity 50, tak z toho rovnorodého zhromaždiska by sa malo dostávať rovnakého spätného účinku, rovnakej Sily obom, lebo obaja sú s tým zhromaždiskom v spojení. Nie, nedostane sa im rovnako. Treba si uvedomiť ešte jednu vec, že to moje spojivo je ako potrubie. Je mi jasné, keď mám jednu rúru o priemere 1 cm a druhú rúru o priemere 50 cm, tak za jednu sekundu mi tou menšou rúrkou o priemere 1 cm prejde menšie množstvo vody a tou väčšou rúrkou o priemere 50 cm mi prejde väčšie množstvo vody. Presne tak aj tá intenzita, s ktorou ja vytvorím toho môjho dobrodeja, priamo vplýva na šírku môjho spojenia s ním a súčasne teda aj priamo vplýva na šírku môjho spojenia s celou centrálou rovnorodých dobrodejov, keďže ten môj dobrodej sa s touto centrálou spojil. Touto šírkou môjho spojenia s celou centrálou rovnorodých dobrodejov mi potom prichádza v spätnom účinku presný násobok vždy podľa intenzity, s akou som vytváral môjho dobrodeja, čiže za zrnko celý klas.

To je Zákon vzájomného pôsobenia. Všetko so všetkým navzájom spolupôsobí v celom Stvorení, ale vždy len v rovnorodosti. Dej prebieha od sejby cez vzájomné spájanie sa v rovnorodosti, až po konečné zúčtovanie v spätnom účinku. Tak zasievam v chcení, v myslení, v reči i v konaní.

V Zákone vzájomného pôsobenia sa spätný účinok vždy vracia k môjmu duchu. Je pri tom úplne jedno, či môj duch je tu na zemi, alebo je na druhom brehu, alebo znovu na zemi. Pozemské telíčko je len šat môjho ducha. Spätný účinok sa vracia k duchu.

Keď mnohí ľudia náš život ohraničia od pozemského narodenia po pozemskú smrť, tak aj keď sú naozaj srdcom veriaci a snažia sa dennodenne žiť podľa Zákonov Božích, veľakrát zapochybujú o Spravodlivosti Božej a začnú reptať: „Ako je to možné? Ja chodím s celou rodinou do kostola týždeň čo týždeň a mám postihnuté dieťa a sused vôbec do kostola nechodí, je pohan a má zdravé dieťa. Ako je to možné? V tom nie je predsa Spravodlivosť.“ Takýto človek verí a súčasne neverí. Aká je to viera?

Ľudia by nemali také veľké problémy s prijatím svojho Osudu, ktorý majú, keby mali Slovo Pána Ježiša v pôvodnej čistej podobe.

V ranokresťanskej náuke (hlavne v Órigenésovom učení) bolo prízvukované, že ľudský duch si pri smrti vyzlečie pozemské telíčko ako šaty a pri ďalšom narodení si oblečie ďalšie pozemské telíčko ako šaty. Súčasne človeku bolo prízvukované, že planéta po čase pôjde do rozkladu, a že teda nemá ľudský duch možnosť donekonečna sa tu vyvíjať, ale že v každom pozemskom živote sa má prepracovať vo svojom vývoji ďalej, aby skôr, ako nastane Posledný súd, ju vyvinutý mohol opustiť, teda vzkriesiť sa z hmotností a vrátiť sa do ríše svojho pôvodu, ktorá je rovnakého druhu ako vnútorná podstata človeka. Duch sa vráti ako sebavedomý do Duchovnej ríše – do Raja.

Ranokresťanská náuka o reinkarnácii bola v súlade s niekdajším učením Budhu, ktoré sa tiež nedochovalo v pôvodnej čistej podobe. Budha sám zdôrazňoval, že človek sa nemôže stať v ďalšom živote zvieraťom, rastlinou, či kameňom, ale vždy len človekom.

Moderná technika ukázala a potvrdila cez fotografiu aury – vyžarovania človeka, zvieraťa, rastliny a kameňa, že to, čo oživuje človeka je iného druhu, ako to, čo oživuje zviera, rastlinu, alebo kameň. Má to iné žiarenia – iné frekvenčné spektrum, je to iný druh a tieto druhy sa navzájom nemiešajú.

Je dôležité poukázať na to, že v období zásahov svetskej moci do ranokresťanskej náuky, vzniká hnutie odporu proti znesväcovaniu písma vo všetkých oblastiach, kde rané kresťanstvo zapustilo korene. V Arábii to bol Mohamed, ktorý postavil učenie znovu na Pravde, prinesenej Pánom Ježišom a snažil sa na zemi vybudovať štát Boží. V ostatnom kresťanskom svete je viacero snáh o obnovenie pôvodného ranokresťanského výkladu Slova Pána Ježiša. Do uceleného hnutia sa tieto snahy dostávajú v Byzancii v dobe Fócia, ktorý sa stal patriarchom Carihradu. Pod jeho vedením vzniká prvý veľký spor s Rímom, v zatiaľ nerozdelenej cirkvi, o výklad Slova Pána Ježiša. Týmito historickými pohybmi vzniká v Arabskom svete moslimstvo ako hnutie odporu proti nevercom a medzi východným Carihradom a západným Rímom silnie rozkol o výklad Slova Pána Ježiša, kde obe strany sa osočujú z nesprávnosti vo výklade, z čoho v neskorších časoch vzniká veľká schizma. Po nej v samotnom názve cirkvi na západe sa začalo používať slovo katolícka (Rímsko–katolícka, čo v preklade znamená Rímska všeobecná) a na východe ortodoxná (v preklade pravoverná, v slovanských prekladoch pravoslávna). Všimnime si, že v samotných názvoch nie je slovo kresťanská!

Zostáva len doplniť historicky známe skutočnosti z literatúry, že najlepším žiakom Fócia bol nám dobre známy Konštantín, ktorý ešte predstihol svojho učiteľa. Práve tento náš vierozvestca Konštantín je počas pôsobenia na misii u nás Slovenov spolu so svojím bratom Metodom obvinený Rímom, že nesprávne učí! Preto boli tie obrovské problémy, ktoré mali s Rímom a hlavne s franskými kňazmi, ktorý ich neustále osočovali, že nesprávne učia a nakoniec úplne zničili pôvodné učenie vierozvestcov a rozohnali ich žiakov. Keď sa dnes v našej ústave obraciame na to, že chceme niesť odkaz Konštantína a Metoda, v prvom rade by sme mali vedieť o tom, aký výklad písma prinášali.

Človek má vo svojom vývoji, v pozemskej hrubohmotnosti viac pozemských životov tak, ako máme triedy v škole, aby sme sa v každej triede naučili niečo, čo nás posunie ďalej. Aj tie pozemské životy v ľudských telíčkach máme na to isté – máme ich viacero, aby sme sa v každom pozemskom živote prepracovali o kúsok vyššie.

Akonáhle však ohraničíme náš život len od narodenia po smrť, naozaj sa nám zdá veľmi nespravodlivé, prečo jedno dieťatko sa narodí zdravé, druhé choré, tretie mentálne postihnuté, štvrté bez nohy, piate v katastrofálnych sociálnych pomeroch, šieste v blahobyte, ďalšie v rozvrátenej rodine, iné v harmonickej rodine atď. Keď človek svojím rozumom ohraničí svoje bytie len na ten jeden pozemský život, zdá sa mu to potom naozaj nespravodlivé. „Čo je to za spravodlivosť? Spravodlivosť je, keď majú všetci rovnaké podmienky na svoj rozvoj. Ak nemajú rovnaké podmienky, je to nespravodlivé.“ Mnohí veriaci tak veľmi reptajú, a pritom na jednej strane uznávajú Všemohúceho a na druhej strane sa hneď proti Nemu stavajú: „Čo si mi to urobil, prečo si to dopustil...“ – obviňujú Najvyššieho z nespravodlivosti.

Treba ísť hlbšie do poznania, ktoré máme k dispozícii. Je Osud daný? Keď sa každý narodí určitým spôsobom, prečo sa práve takým spôsobom narodí? Poznáme z histórie rôzne sudičky, ktoré prichádzali ku kolíske dieťatka a súdili. Dieťatko keď vyrastie, čaká ho toto a toto. Preto je potrebné rodičia, aby ste takýto pozor naň dávali, toto v ňom rozvíjali... Z čoho vlastne prorokovali? Z čoho súdili? Už málokedy pozývame sudičky k svojim dieťatkám, a aj keď ich pozývame, dopadá to väčšinou ako v rozprávke o Šípovej Ruženke. Stále tie duchovné vety, ktoré sudičky hovoria, svojim rozumom príliš spozemšťujeme. Hrozí nebezpečenstvo pichnutia sa, čiže miesto toho, že by sme dieťatko od malička viedli, upozorňovali na nebezpečenstvo, ktoré ho čaká v živote, tak všetky „vretená“, všetky tie hmotné predmety odstránime z jeho okolia. Vždy úzko smerujeme ten náš pohľad len na samotnú hmotu.

Uvedomme si, že jeden pozemský život človeka, je len malilinké zrniečko v piesku, v porovnaní s celým jeho bytím. Vývoj ľudského ducha povstáva v momente, kedy sa rozhodne, že sa chce ísť do hmotností vyvíjať. Tu prechádza striedavo do pozemského života, na druhý breh, znovu do pozemského života a v každom tom pozemskom živote sa má možnosť dostať o veľký kus ďalej na svojej ceste ku Svetlu.

Práve preto sem ideme, lebo tu tými tuhými nárazmi nás hmota doslova prebúdza a uvedomujeme si v nej svoje bytie. Formovaním, pretváraním a skrášľovaním tejto hrubohmotnosti k jasnému obrazu, ktorý cítime vo svojom duchu zhora, prebieha náš sebauvedomovací proces, naše dozrievanie. Preto tak túžime vždy znovu na Zem, aby sme sa posunuli o kúsoček vyššie.

Naše rozhodnutia, ktoré robíme, sa nám vždy v spätnom pôsobení rozmnožené vracajú. Čo zasejeme, sa nám vráti k nášmu duchu, keďže spätné pôsobenie nepozná to, či my sme na Zemi, alebo na druhom brehu, alebo znovu tu na Zemi. Vo svojom bytí od počiatku, ako sme sa začali vyvíjať až sem k tomuto pozemskému životu, sme mali už mnoho siatí, z nich nám plynie mnoho spätného pôsobenia a z toho spätného pôsobenia niečo je už rozuzlené a niečo ešte nie. Skutočná sudička, keď prichádza k postieľke dieťatka sa díva na tú časť spätných pôsobení, ktoré má ľudský duch nasiate vo svojom bytí, ktoré sa budú rozuzľovať v tomto pozemskom živote. To sú doslova osudové križovatky, kde sa v spätnom pôsobení budú vracať určité sejby z minulého predchádzajúceho bytia. Preto dopredu môže upozorňovať: „Keď bude mať pätnásť rokov, dávajte veľký pozor, lebo toto sa stane. Dá sa tomu predísť týmto spôsobom, ale ak to, čo vám hovorím nespravíte, takáto katastrofa príde.“

To, o čom sa človek stále dohaduje, či Osud je daný, alebo nie je daný, je jednoducho vysvetliteľné – je daný našimi predchádzajúcimi rozhodnutiami. Každá jedna dušička predtým, ako ide do pozemskej roviny, vie čo ju čaká. Vie presne, ktoré osudové zlomy, osudové križovatky bude mať v tomto pozemskom živote, ktoré spätné pôsobenia z predchádzajúceho bytia sa jej v danom živote vrátia. Predtým, ako ideme sem dole, spravíme si takú predpremiéru. To znamená, že máme, obrazne povedané, v rukách scenár, čo sa bude v tom pozemskom živote rozuzľovať. Nie je to scenár pevný a nemenný. Je takého druhu, že vidíme jasne a zreteľne pred sebou, pred svojím duchovným zrakom, čo musíme rozuzliť z predchádzajúcich siatí v tomto pozemskom živote. A v tom scenári sa učíme ako správne reagovať, keď ten životný zlom príde, aby sme odložili to negatívne, čo nás sprevádzalo, a aby sme na to pozitívne, ktoré k nám prichádza, nadviazali a rozvinuli ho ešte do väčšej krásy.

Samozrejme, keď prichádzame potom na zem, nie vždy jednáme podľa toho scenára. Preto aj náš pozemský život ide potom rôznym spôsobom, ale ten scenár, ktorý sme mali v ruke, nám môže veľmi pomôcť. Každému sa určite stalo, že prišiel do nejakej životnej situácie a povedal si: „Toto som už voľakde videl. Presne aj ten človek prišiel, aj toto povedal, to ja odniekiaľ poznám.“ Odkiaľ to poznám? Práve z toho scenára, pretože ja som videl dopredu, že toto na mňa čaká a budem to musieť riešiť. Už to mám v predpremiére predpripravené ako mám v tej situácii reagovať. Veľakrát jednám podľa toho scenára, ale veľakrát podľa neho nejednám. Potom sa samozrejme z toho môjho nového rozhodnutia utvára moje ďalšie spätné pôsobenie.

Nedajte sa nikdy zmiasť výkladmi niektorých nevedomých astrológov, treba si len uvedomiť, o čom je astrológia. O pôsobení hviezd na človeka. Hviezdy svojím vyžarovaním sú vo Stvorení ako potrubia, ktorými k nám spätné pôsobenia prichádzajú. Pokiaľ by to bolo pevne stanovené, tak ľudia, ktorí sa narodia v rovnaký deň, v rovnakú hodinu, na rovnakom mieste, museli by mať presne ten istý Osud. Je viacero ľudí, ktorí sa takto narodili a majú úplne odlišný Osud. Prečo? Treba len preniknúť do hĺbky toho vzájomného pôsobenia, čo sa vlastne odohráva.

Príklad. Jeden človek prichádza na zem nezaťažený, s čistým rúchom. Má za sebou množstvo dobrých siatí, ktoré mu prinesú v tomto živote množstvo dobrých spätných pôsobení. Ukazujem tie krajné prípady. Druhý človek prichádza na zem zaťažený, so znečisteným rúchom, ktorý má množstvo zlých siatí a bude v tom živote musieť rozuzľovať množstvo zlých spätných pôsobení. Obaja sa narodia v rovnaký deň, v rovnakú hodinu, v rovnakú minútu a na rovnakom mieste. Čo sa v ich živote deje, keď svietia hviezdičky, z pohľadu ľudí dobrými a zlými vplyvmi? Treba si znovu uvedomiť, že hviezdy vytvárajú svojím vyžarovaním potrubia, ktorými k nám tie spätné pôsobenia prichádzajú. Dôležité je, čo má konkrétny človek zasiate.

Príde obdobie celého týždňa, kedy hviezdičky svietia „negatívne“. Čo sa deje? U toho človeka, ktorý má len pozitívne sejby, a teda v tomto živote mu prichádzajú späť pozitívne spätné pôsobenia, v ten týždeň sa mu zdanlivo nič zvláštne v živote neprihodí. Nemá žiadnu negatívnu sejbu, nemá mu v tomto postavení hviezd čo prichádzať. Nemá naladenú na svojom rádiu takú frekvenciu, nemôže mu nič také hrať. Ale ten druhý človek, narodený presne v tom istom čase, ktorý má nasiate negatívne sejby a vracajú sa mu cez „negatívne“ postavenia hviezdičiek tie negatívne spätné pôsobenia, tak on v takom týždni naozaj nevie kam z konopí. Jedna katastrofa za druhou ho postihuje. Je to otázka toho, čo má človek zasiate a na akú frekvenciu je naladený. Môže prísť len spätný účinok zo sejby nami zasiatej a hviezdičky sú len „prepravcom“, aby až k nám prišiel do pozemskej roviny náklad, ktorý neurčujú hviezdy, ale určujeme ho mi našim siatím.

Na druhej strane príde ďalší týždeň, kedy sú „pozitívne“ vplyvy hviezd. Darmo si človek od astrológa nechá vyrátať všetky „pozitívne“ dni a potom povie: „Nič sa nestalo...“ Veď ani sa nemohlo, lebo on nemá nič dobré zasiate, tak mu nemá čo dobré prísť v spätnom účinku, aj keď je „dobré“ postavenie hviezd. Ale keď je to „dobré“ postavenie hviezd a človek má nasiate dobré sejby, tak zrazu ho v takomto týždni vždy nové a nové prekvapenia čakajú. Stretne sa s príjemnými ľuďmi, ktorí mu pomôžu dotiahnuť do úspešného konca nejaký pekný projekt a jedna radosť za druhou ho stretajú. Týždeň predtým s „negatívnym“ postavením hviezdičiek nebol pre neho ničím zvláštny, ale zrazu tento týždeň, keď je „dobré“ postavenie hviezd, ako keby sa vrece roztrhlo s dobrými udalosťami. To preto, lebo on ich má nasiate a v tomto živote ich má žať.

Keď sledujeme v tomto týždni, pri „dobrom“ postavení hviezd toho druhého človeka, ktorý nemá nasiate to dobré, je pravdou, že jemu ten vplyv sám osebe nemôže nič dobré priniesť, lebo nič dobré nemá nasiate. Cez to všetko, môže byť aj jemu takýto týždeň obrovskou pomocou, pretože si v ňom môže oddýchnuť od negatívnych spätných účinkov, ktoré v takomto týždni nemôžu prichádzať, lebo ich potrubie je na týždeň odstavené. Má v takýto týždeň od nich na chvíľu pokoj.

Za takýto týždeň si tento človek môže prehodnotiť celý svoj život. Môže si povedať: „Jeden problém za druhým ma stretávali a sused mi stále hovorí o tom, že čo si zasejem, to si aj zožnem... Skúsim to inak, skúsim niečo iné začať zasievať.“ Len čo v ňom vzplanie mohutné Chcenie k dobrému a k Čistote, tak prichádza do ďalšieho týždňa, kedy v „negatívnom“ postavení hviezd znovu prúdia negatívne spätné účinky, inak pripravený. On sa zmenil. Jeho zmenou sa síce nemôže zmeniť Sila vracajúceho sa spätného účinku, ale môže sa zmeniť forma prejavu negatívneho spätného účinku v jeho živote.

Znovu platí príklad: Človek spáchal zločin, má čierne svoje rúcho. Vracajúci sa spätný účinok ho v presne stanovenom čase dostihne. Keď on ostáva čierny, zrazí ho kamión – hrozná smrť. Ale keď sa tento človek zmení a je už z polovice biely a z polovice čierny, ten istý spätný účinok sa rozuzlí tak, že sa šmykne, zlomí si nohu a dva mesiace má v nemocnici o čom rozmýšľať – aké svoje životné postoje by mal v tomto živote ešte zmeniť. Ale ten istý človek, keď vybieli to svoje rúcho a je už biely, tak ten vracajúci sa čierny spätný účinok naráža na to jeho nové, krásne biele vyžarovanie. Ten istý čierny spätný účinok, ako v prvých dvoch prípadoch na neho síce dopadá, ale on už ho rozuzľuje symbolicky, niekomu zdvihne pero.

A to je tá pomoc, ktorú on využil, keď bol oddychový čas, ktorý mal pri „dobrom“ postavení hviezd. Nemohlo mu síce nič dobré priniesť, ale aj tak mu prinášalo čas na oddych a na prehodnotenie svojho života. Akonáhle v ňom povstane dobré chcenie, už ten ďalší týždeň je iný, aj keď znovu mu prichádza negatívne spätné pôsobenie, pretože on sa zmenil.

Toto je ten Osud, ktorý má každý jeden človek vo svojich vlastných rukách. S tou zložkou Osudu, ktorá sa týka našich niekdajších siatí – čo sme už kedysi zasiali, s tou nemôžeme už nič spraviť. Je to nezmeniteľná časť nášho Osudu, ktorá musí prísť k nám rozmnožená k rozuzleniu. V zmysle Zákonov Božích neodídeme odtiaľto, kým nezaplatíme do posledného haliera. Nikto nemôže ujsť od Zodpovednosti pred tým, čo si kedysi zasial.

Ale s tou zložkou Osudu, ktorá sa týka prejavu týchto vracajúcich sa nezmeniteľných spätných účinkov v našom živote, tak túto zložku Osudu zmeniť môžeme, ale výhradne svojou vlastnou zmenou. Svojou Čistotou a dobrým Chcením vystaviame okolo seba mohutnú ochranu, ktorá síce nikdy nezruší naše siatia a z nich vracajúce sa spätné účinky, ale môže ich prejav na našom živote značne zoslabiť, alebo ich dokonca priviesť k symbolickému rozuzleniu tak, že určite aj v tomto prípade zaplatíme do posledného haliera, ale len symbolicky.

Málo, veľmi málo vzdávame Vďaku Všemohúcemu za to, že sú Zákony do Stvorenia tak Spravodlivo votkané, že naozaj dennodenne nám prinášajú len to, čo sme si kedysi zasiali. Zákony Božie nám v Láske prinášajú spätné účinky, aby sme v rozmnoženom spätnom pôsobení spoznali buď to dobré a uvedomili si, že takéhoto máme viac siať, alebo aby sme v rozmnoženom spätnom pôsobení spoznali to zlé a uvedomili si, že takéto už nemáme siať. V tom súčasne prebieha i náš sebauvedomovací proces, naše dozrievanie.

Zákony Božie vo Stvorení sú súčasne prejavom Božej Spravodlivosti, Božej Lásky, Božej Vôle, Božej Pravdy... Tam, kde je Spravodlivosť je i Láska, tam, kde je Láska je i Spravodlivosť. Zákony Božie vo Stvorení nepoznajú čo je dobré, alebo zlé, poznajú len, že v Láske a Spravodlivosti majú priniesť každému človeku rozmnožené to, čo zasial. Človek vo svojom sebauvedomovacom procese na základe spätných účinkov spoznáva, čo je dobré a čo je zlé sám na sebe, aby začal činiť blížnemu to, čo chce, aby blížny jemu činil. Človek spoznáva Zákony Božie vo Stvorení, do ktorých sa má bezpodmienečne vradiť, ak chce, aby mu prinášali krásu, nádheru a Vzostup. Zodpovednosťou za svoje bytie uchopuje oťaže svojho Osudu pevne do svojich rúk a vedome si ho riadi na ceste nahor ku Svetlu, aby tam vo večnom radostnom tvorení mohol raz spolupôsobiť na výstavbe Stvorenia.

„Ďakujem Ti Pane za Tvoj Zákon, už len takéto dobré chcem ďalej siať. Ďakujem Ti Pane za Tvoj Zákon, že si mi ukázal, aké utrpenie som kedysi spôsobil iným, už takéto niečo zlé nechcem siať.“ Takáto je naša reč a náš postoj po precítení Zákonov Božích. Ale málokedy takto Ďakujeme.

Keď k nám prichádza niečo dobré, to chceme prijať, ale na Vďaku úplne zabudneme. Keď k nám prichádza niečo zlé, tak sa sťažujeme a snažíme sa to od seba odtlačiť, ako keby nám to nepatrilo. Nemôžem sa schovať, spätný účinok si ma nájde, nech by som odišiel na druhý koniec zemegule, pretože prichádza k môjmu duchu. Mnohý človek si povie po porade s astrológom: „Keď je „negatívny“ deň, radšej nevyjdem ani z domu von, aby som sa nešmykol, alebo aby som nemal haváriu.“ Aj keď zostane celý deň doma v posteli, aby sa uchránil, neuchráni sa takýmto spôsobom. Ak mu v ten deň prichádza zlý spätný účinok k rozuzleniu, jednoducho mu padne polička na hlavu, ktorá je nad tou posteľou. Tomu sa nedá vyhnúť, keď mám nasiate to negatívum, ktoré v ten deň príde k rozuzleniu. Neujdeme ničomu z toho, čo vložíme do mohutného Zákona vzájomného pôsobenia.

Ďalší príklad. Človek často obmýšľa druhého človeka niečím negatívnym, ba dokonca ho preklína, alebo zatracuje. Keby každému z nás sa malo tak diať, ako o nás zmýšľajú iní, tak to by bolo veľmi zlé. Traja susedia, ktorí štvrtému závidia všetko, čo má a zo závisti ho preklínajú a neviem čo všetko... Keby sa mu malo stať všetko to, čo naňho naváľajú v tých myšlienkových predstavách, to by bola naozaj katastrofa.

Tu jasne a zreteľne ukazujú všetci Zvestovatelia cestu ako z toho von. V Imanuelovom vystavaní diela je hneď prvá prednáška „Čo hľadáte?“, kde je dávaný dôraz na vnútornú Čistotu. Keď si človek zachováva vnútornú Čistotu, tak môžu naňho hromžiť aj tridsiati susedia, nič sa mu nestane. On sa síce dostane do tých hrozieb tak, ako ten čistý Janko v rozprávke, ale vždy akoby zázrakom z nich vyviazne. Aj keď všetko sa proti nemu spiklo, dostane sa z toho, pretože nemá s tou zlotou rovnorodosť. Nemá naladenú zlosť na rádiu, tak mu nemôže zlosť hrať, aj keď tých vysielačiek, ktoré zlosť vysielajú je tisíce. Tá Čistota je to, že to svoje rádio nenaladí na zlú stanicu, čiže zbaví sa všetkých neduhov, necností, ktoré ho škaredia a už ich neseje. Akonáhle nemá naladenú žiadnu zlú stanicu, nemôže mu zlá stanica hrať. Je uchránený od všetkých prekliatí všetkých susedov, nemajú sa ako na ňom zachytiť.

Toto ešte neznamená, že zasial niečo pekné, len nenaladil to zlé. Ale to mu už umožňuje pustiť sa ďalej do toho, čo je v druhej prednáške „Prebuďte sa!“, zasiať v dobrom Chcení niečo v dávaní – nie, čo chce mať, ale čo chce dať. To je to, že naladí si na svojom rádiu dobrú stanicu a táto dobrá stanica mu začne hrať. Samotná Čistota je základným predpokladom, aby vo vnútornom mieri mohol vysielať to dobré Chcenie. Ak sa človek stane čistým Jankom s Láskou v srdci, môžu tí susedia hromžiť naňho koľko chcú, nič sa mu nestane od tých všetkých prekliatí, ani vlas sa mu na hlave z toho neskriví. Ak samozrejme nepristúpia v pozemskej rovine k tomu, že ho zabijú. Zabiť môžu len jeho telíčko, nie jeho dušičku. Tým nezvíťazilo v hmote temno nad Svetlom, ale niektorí z ľudí spustili žalúzie na svojich srdciach a majú tmu.

Tu v hmote máme každodenne jeden veľký neduh materializmu aj vo viere. Nepokradneš. Vždy ktorúkoľvek z tých krásnych rád dáme len do toho materialistického výkladu. Nepokradneš stoličku, auto, koňa... Ale dá sa pokradnúť aj česť, aj dôvera, aj verejná vážnosť, aj myšlienky... Tu veľmi často sa divíme, ako to, že my sme okrádaní, keď my sme nikoho neokradli. Koľkokrát sme hovorili o inom v jeho neprítomnosti hanlivo. Hanlivo znamená, že nehľadali sme spôsob ako mu pomôcť z toho ťažkého stavu nahor, ale vždy sme len hovorili o tom, aký je zlý. Len sme pomenovali jeho stav, v ktorom sa nachádza. Aj vtedy, keď sme mali Pravdu, sme tomu dotyčnému nepomohli touto Pravdou ku zmene, len sme mu vyčítali to, čo sme na ňom videli. Alebo koľkokrát sme sa zúčastnili takýchto rozhovorov a nepovedali na obranu toho dotyčného ani pol slova. Nepovedali sme tým svojim blížnym: „Viete čo, predsa, keď nie je tu prítomný ten človek, nebudeme o ňom hovoriť týmto spôsobom. A keď chceme o ňom hovoriť, tak si ho zavolajme a povedzme to jemu priamo, čo sa nám na ňom nepáči.“

Ako je to s ľuďmi, ktorí takto dennodenne iných obmýšľajú? Takíto ľudia nemôžu uniknúť spätnému účinku zo svojej sejby, nech by sa odsťahovali na kraj sveta. Rozmnožený spätný účinok zastihne každého jedného presne tým spôsobom, ako obmýšľal druhých. Ten človek, ktorý je takto negatívne obmýšľaný a nie je čistým Jankom s Láskou v srdci, ale má tie negatívne vlastnosti v sebe – sám preklína druhých, tak práve tým, že on toto zlé má naladené, otvára bránu dokorán, aby naňho mohlo niečo zlé z tých prekliatí, sformovaných susedmi, zapôsobiť. On vystrkuje ruku zo svojho ochranného obalu a priťahuje si na seba tie prekliatia, aby mohli naňho zapôsobiť. Prekliatia sa majú na čom zachytiť, majú v ňom rovnorodú pôdu. Iba keď sa nemajú na čom zachytiť, je nemožné, aby mu tí susedia prekliatím ublížili. Ak je takýto človek čistým Jankom s Láskou v srdci, tak susedia prekliatím ubližujú len sami sebe. To, čo vyslali naňho, ide celým Stvorením, hľadá rovnorodosť, spojí sa s onou rovnorodosťou a z tej rovnorodej centrály prichádza rozmnožený spätný účinok na pôvodcov. Pôvodcovi sa stane to, čo chcel, aby sa stalo tomu druhému, lebo spätný účinok si ho nájde. Ak Silu Božiu nepoužívame s Láskou, príde niekto silnejší a vráti nám to.

Veľa ľudí má jeden základný problém, keď sa začne snažiť k tomu dobrému. U jedného je dobrý spätný účinok viditeľný veľmi rýchlo, u druhého nie. Prečo, keď obidvaja sa snažia? Väčšinou človek to základné robí opačne. Najprv má dobré chcenie a až potom prichádza na rad Čistota a ešte k tomu na ňu často zabudne. Už túžim s tým človekom vychádzať tak, že mu s Láskou ukážem v čom chybil – rozvíjam to dobré Chcenie. Každý deň niečo pekné vytvorím s intenzitou 5 – za celý týždeň sa mi to naráta na 35. Ale raz do týždňa sa ešte neovládnem, keď ten človek niečo zlé spraví a vo mne vtedy tak vzkypí žlč, že toto moje zlé chcenie má intenzitu 500. Aj jedno, aj druhé chcenie v priebehu toho týždňa je sejba. Číselný pomer intenzity toho dobrého za týždeň 35 a intenzity toho zlého za týždeň 500 sa prenesie aj do spätných účinkov. A že viac vnímam potom rozmnožený spätný účinok z tej intenzity 500 je úplne jasné, lebo ten má intenzitu minimálne 5000, kým ten dobrý spätný účinok len 350. Ale to neznamená, že sa mám prestať snažiť. Naopak, mám sa začať snažiť ešte viac a začať od Čistoty v chcení, myslení, reči a konaní. Tou pravou snahou mením všetko. Predtým som voči nemu vzkypel denne s intenzitou 500 a nemal pekného slova naňho, čo bolo za týždeň pomer v siatí dobrého k zlému 0:3500 a v žatve spätných účinkov pomer dobrého k zlému 0:35000. Oproti tomu dnes je to za týždeň 35:500 v siatí a v spätných účinkoch 350:5000, čo je už citeľný rozdiel, aj keď to negatívne ešte prevláda. V praxi to znamená, že toho človeka už sem–tam pochválim. Tým dobrým Chcením sa mi podarilo, že už to moje vzkypenie žlče bolo len raz za týždeň. Ale ak začnem aj s udržiavaním si Čistoty a ďalej rozvíjam dobré Chcenie, tak vzkypenie žlče je u mňa už len raz za mesiac a stále sa ten interval predlžuje, až sa mi podarí prísť do stavu, že sa to už vôbec nestane. Okrem toho, aj keď na začiatku to dobré Chcenie, ktoré som začal formovať malo denne intenzitu len 5, dennodennou snahou ho stále zvyšujem na 10, 20, 50... Po pol roku môže byť pomer v siatí dobrého k zlému za týždeň 350:200, čo v spätných účinkoch znamená 3500:2000 a tých 3500 toho dobrého úplne mení situáciu vo vzťahu medzi mnou a tým človekom. Trpezlivosť ruže prináša... Koľko je dnes ľudí, ktorí sú ochotní túto prácu na sebe uskutočniť, aby prišli vytúžené koláče?

Máme možnosť, máme vo svojich rukách neustále svoj vlastný Osud, aj keď mnohí to ani netušia. Aby som uchopil svoj Osud do svojich rúk pevne, nesmiem Zodpovednosť hádzať na niekoho iného. Aj keď by som mal čokoľvek negatívne nasiate, musím si byť vedomý základného faktu, že zachovaním si vnútornej Čistoty a dobrým Chcením v dávaní, ktoré hutním v Mlčaní a ku ktorému pridám vrúcnu Modlitbu, je okolo mňa obrovské svetlé žiarenie. Toto žiarenie ma rovnako chráni ako zemeguľu chráni atmosféra. Väčšina meteorov zhorí v tejto atmosfére, nedopadne na Zem a nespôsobí katastrofy. Len tie najväčšie z nich nezhoria úplne a ich časti na Zem dopadnú a spôsobia menšie, či väčšie krátery.

Takisto moja Čistoty a dobré Chcenie vytvára okolo mňa ochrannú atmosféru, a aj keď mám nasiate katastrofy, väčšina spätných účinkov v tejto mojej ochrannej atmosfére zhorí, čiže symbolicky ich rozuzlím. A keď príde najväčšie spätné pôsobenie z nejakého života, kde som bol tyran, tak toto prenikne do toho môjho ochranného obalu, oslabí sa a dopadne. Ja zažijem v sekunde obrovskú hrôzu, takú, akú som kedysi spôsoboval iným. Idem po chodníku a pol metra odo mňa padne balkón. Prežijem obrovskú hrôzu v predstave, čo by sa bolo bývalo stalo, keby padol na mňa. Také silné negatívne spätné pôsobenie som už nedokázal úplne symbolicky rozuzliť, ale tá moja ochranná vrstva Čistoty a dobrého Chcenia toto moje spätné pôsobenie natoľko oslabila, že ten balkón padol vedľa mňa, aby som v duchu prežil a rozuzlil niekdajšie previnenie. Takto sa dá ísť životom a rozuzľovať aj to najťažšie, čo som kedysi spôsobil. Ale zmenu so sebou musím urobiť sám, to za mňa nik iný nemôže spraviť. Musím precítiť Zodpovednosť, ktorú mám za riadenie Sily Božej. Slobodnú vôľu mám len k rozhodnutiu, samočinne pôsobiaca Sila Božia v zmysle Zákonov Božích mi prináša Osud, ku ktorému som sa rozhodol. Len prevzatím Zodpovednosti sám za seba preberám svoj Osud do svojich rúk.

Nádherná je výstavba v Slove Pána Imanuela, ako neviditeľná niť nadväzuje jedna prednáška na druhú. Keď si udržím vnútornú Čistotu, vedome začnem vysielať dobré Chcenie, ktoré hutním v Mlčaní, tak jeho účinok narastie na intenzite a aj spätné pôsobenie je potom oveľa rýchlejšie a oveľa živšie. K týmito trom krokom pridám k zosilneniu ešte vrúcnu Modlitbu a nastáva Vzostup, čo je obsah štvrtej prednášky. Vo svojom chcení, myslení, reči a konaní nesejem negatíva, už sejem len krásne veci. Vzostup je v tom, že vracajúcim sa negatívnym spätným účinkom je jedného dňa koniec, raz príde posledný a som od nich uvoľnený. Narastajúca „Zodpovednosť“, ktorú si v radostnom Vzostupe uvedomujem, piata prednáška ma vedie k tomu, že už nebudem nikdy hádzať Zodpovednosť na niekoho iného, ale preberiem ju sám za seba. V šiestej prednáške „Osud“, keďže šestka je moc, prichádzam k stupňu, na ktorom získavam moc sám nad sebou a tým súčasne i nad svojím Osudom. Mám ho už vo vlastných rukách.

Tá výstavba je nádherne daná, len ľudský duch nie a nie v pokore kľaknúť a poďakovať Všemohúcemu. I napriek tomu, že mnohokrát sme na pozemskej zemi už zlyhali, stále znovu a znovu sa nám dostáva pomoci. Máme ďakovať Všemohúcemu. On poslal svojich Synov, keď sme nepočúvali Zvestovateľov a Prorokov, aby Oni svojou obrovskou Silou a Svetlom, ktoré majú v sebe, nás prebudili. Ako my pristupujeme k ich dielu... Tu nestačí večer povedať slovo ďakujem. Naša Vďaka má byť premietnutá do celého nášho bytia v mohutnom prežívaní: „Pane, Ďakujem, že ten deň mi priniesol to pekné, ale Ďakujem i za to, že mi priniesol to škaredé. Viem – je to spravodlivo zariadené v celom Stvorení, vždy mi príde naspäť to, čo som zasial, aby som si uvedomil, že ma cez Tvoje Zákony učíš: „Toto krásne zasievaj ďalej, a toto škaredé ak už nechceš žať, tak to nesej.“ Tebe Pane patrí preto moja Vďaka. Ja zajtra už chcem len toto pekné zasievať a chcem byť celý deň taký bdelý, že ani na chvíľu nepripustím, aby som sial to zlé. Moje celé bytie Ti skladám k nohám v službe a k radosti Tebe, aby som ako vedomý ľudský duch dôstojne napĺňal Tvoje Zákony.“ Toto je Vďaka – žijem podľa Zákonov Božích, ktoré mi ukázal Všemohúci cez Zvestovateľov, Prorokov a svojich Synov. Inak by ich posielal zbytočne, keby som sa podľa zvestovaného Živého Slova Božieho nezariadil. Nestačí, aby som sa klaňal Synom, aby som sa klaňal dielam, ktoré spísali, alebo zanechali. Vďaka je v tom, že v živote premieňam to zvestované Živé Slovo Božie s Láskou a v Čistote v čin a týmto činom Ďakujem Všemohúcemu. Ak toto robím a potom to zhrniem do jediného prežitého slovíčka Ďakujem, tak až vtedy toto moje Ďakujem má tú hĺbku, ktorú má mať.

Skúsme poďakovať za všetko, čo nám dnešný deň priniesol naším životom v ďalšom dni tak, že sa budeme snažiť už len tie pekné sejby zasievať a vyvarovať sa v bdelosti tých negatívnych. Razom budú rásť všade navôkol ruže. To je naša úloha. A k tomu si poprosme od Všemohúceho Silu: „Pane, takto zajtra jednať musím, už v bdelosti akejkoľvek zlej sejby vyvarovať sa musím, už len to dobré zasievať a hutniť musím, pretože Tebe Pane tým Vďaku vzdávať chcem, k Tvojim nohám tým svoj život položiť chcem, a k tomu Pane o Tvoju Silu Teba prosím.“

Prednáška je z knihy Vo Svetle Poznania od Pribinu Chariotova.