05 02 02 Koledov Dar Slovenom

koledov dar slovenom

Piata prednáška „Zodpovednosť“ a číslo päť.

 

Päťka je v Zákone čísiel Láska.

V piatej päťročnici nášho života k nám najviac prehovára Láska. V tejto päťročnici prichádza k zosilnenému láskyplnému prúdeniu žatvy – spätných účinkov z našich siatí učinených pred naším narodením. V Láske je nám ukazované, aký sme boli a čo sme robili. Najintenzívnejšie spoznávame na životných situáciách naše predchádzajúce dobré i zlé siatia, aby sme mohli učiniť obrat v našom bytí. Táto Láska prináša obrovskú Silu spätných účinkov, ktoré sa dajú vyvážiť len Láskou. Človek má spoznať Lásku Ducha.

V ľudovej múdrosti sa hovorí: „Láska hory prenáša!“ „Dôveruj, ale preveruj!“

Piate Blahoslavenstvo Pána Ježiša: „Blahoslavení milosrdní; pretože oni milosrdenstva dôjdu.“ Človek musí zodpovedne pristupovať k sebe i ku svojim blížnym ak chce, aby jeho pomoc blížnym bola skutočnou pomocou pre Vzostup ich duchov ku Svetlu, a aby takéto siatie pomocí prinášalo jemu v žatvách skutočnú pomoc pre jeho vlastný Vzostup ku Svetlu. Máme si neustále zodpovedne kontrolovať, či naša dobrá vôľa ľuďom naozaj prospieva.

Aj piata prednáška Pána Imanuela majúca názov Zodpovednosť je v tomto záchveve Lásky. Nabáda ľudského ducha k vedomému prevzatiu Zodpovednosti za svoj duchovný vývoj a všetky s tým súvisiace skutočnosti. Zodpovedné prijímanie dobrých aj zlých žatiev a branie si ponaučenia k ďalšiemu životu. Zodpovedné sledovanie a vyhodnocovanie stavu svojho duchovného vývoja. Zodpovedný vedomý a láskyplný postoj ku svojim blížnym – k ich dobrým a zlým spätným účinkom a k ich dobrým a zlým vlastnostiam.

Slovami Pána Imanuela o človeku a Zodpovednosti:

„Podľa spôsobu svojho cítenia a súvisiacich s ním myšlienok riadi teda samočinne pôsobiacu tvorivú Božskú Silu k dobrému, alebo zlému pôsobeniu!

A to je tá Zodpovednosť, ktorú človek niesť musí! Vy, ktorí sa tak často kŕčovite usilujete, aby ste našli pravú cestu, prečo si všetko tak sťažujete? Predstavte si vo všetkej jednoduchosti, ako vami prúdi čistá Sila Stvoriteľova a vy ju riadite svojimi myšlienkami dobrým, alebo zlým smerom. V tom máte bez námahy a bez lámania hlavy všetko! Uvážte, že záleží na vašom prostom cítení a myslení, či vyvolá táto mocná Sila dobro, alebo zlo. Aká je vám tým daná napomáhajúca, alebo skazonosná moc!“

V Láske boli dané Všemohúcim do Stvorenia Zákony, ktoré nepoznajú pojem dobra a zla. Poznajú len, že za zrnko majú doniesť rozmnožený klas toho istého druhu, aké bolo zrnko. V Láske prichádza cez tieto Zákony upozornenie, že z tých klasov, ktoré sa mi páčia, mám siať viac a z tých, ktoré sa mi nepáčia, už siať nemám. V Láske mi prichádza žatva, aby som prežívaním nadobúdal skúsenosti, čo je dobré a čo zlé a uvedomoval si osobnú Zodpovednosť za svoj vývoj. Mám za seba prevziať Zodpovednosť do svojich rúk.

Mám každý deň proste prijať to, čo sa mi deje. Nie však dogmaticky: „Nabúral som autom – je to moja karma, musím celý život chodiť pešo.“ Ani čisto materialisticky: „Nabúral som auto, ešte aj toto a toto poškriabem, aby mi poisťovňa preplatila výmenu aj týchto dielov.“ Mám duchovne prijať, čo sa stalo a v hmotnosti prijaté previesť v čin: „Narazil som autom! Je mi to jasné, prišlo upozornenie. Narazil som dnes autom, pretože sa so všetkým moc ponáhľam. V mojom živote je nadohľad oveľa väčší náraz. Chystám výpoveď a ešte nemám inú prácu, ktorou zabezpečím živobytie rodinky. Veď manželka mi hovorila, že sa s tou výpoveďou moc ponáhľam. To by bol oveľa horší náraz. Mňa ten fyzický náraz autom dopredu varoval, keď som nebol ochotný počúvať radu manželky. Je tu posledné upozornenie, aby som sa spamätal. Tu sú pokrčené plechy, ktoré v servise opravia, ale keby som dnes dal tú výpoveď, bola by to oveľa väčšia katastrofa. Ďakujem za upozornenie.“

Preberám Zodpovednosť. Nehovorím: „Zlý, škaredý život, mám márnomyseľného šéfa a ešte aj táto ženská mi vbehla do cesty.“ Poviem: „Zlatá žienka, ešte že som ťa nezrazil! Kde som nevidel ženu, ženské pôsobenie? Nabádanie manželky!“ Prídem za šéfom a spustím: „Šéf nedám tú výpoveď. Ja to beriem, čo mi robíš, patrí mi to. Fuj, takýto som bol kedysi protivný dráb, ktorý bičoval z pozície moci poddaných? Možno práve teba! Už taký nikdy nechcem byť! Radím aj tebe, skús si niečo krajšie zasiať. Zodpovednosť ani teba neminie!“ Prijmem žatvu, prevezmem Zodpovednosť. Veď spätný účinok mi v Láske hovorí, aký som kedysi bol, aby som to prežil z druhej strany.

Ako je to s nami s preberaním Zodpovednosti v dennodennom živote? Jej odmietanie je úhlavným kameňom úrazu väčšiny ľudstva. Skoro každý človek odmieta spätné účinky – nevidí v nich láskyplnú pomoc a tým sa spätné účinky ešte viac vyostrujú. Reptáme: „Bolí ma noha! Čo ja budem robiť? Prečo práve mňa musí tá noha bolieť? Čo to je za robotu, tam sused je pohan, toho nič nebolí! Ja som pravoverný, ako to že mňa bolí?“ Človek hromží. Ešte vyžaduje sústrasť – rozumom bezcitne pokrivenú náhradu milosrdenstva. Kde je Zodpovednosť?

Človeku dáme čarovný prútik do ruky, ktorý splní tri želania. Aké sú najčastejšie? Zdravie, šťastie a láska. Prečo? Pretože človeku chýbajú. A prečo mu chýbajú? Prečo nie je zdravý, šťastný a nemá tú pravú lásku? Lebo sa nevradil do Zákonov Všemohúceho, neprevzal ešte Zodpovednosť za svoj život do svojich rúk. Prevzatím Zodpovednosti by to všetko, ba omnoho viac už dennodenne nadobúdal.

Človek sa musí naučiť vo všetkom prevziať Zodpovednosť, ak chce kráčať nahor ku Svetlu. Aj v tom, že mu tehla padne na hlavu, pretože práve rozmýšľal o kamarátovi, ako mu podkúri. Nehromží: „Hnusná, škaredá tehla, len počkaj...“ Pýta sa: „Nad čím som práve rozmýšľal?“ Pravdivo si odpovedá: „Nad tým kamarátom, ako mu podkúrim.“ Zmení svoj postoj a v duchu vraví kamarátovi: „Kamarát môj zlatý, pekne za teba poprosím, aby si bol chlap na správnom mieste. Neboj sa, nepodkúrim ti. Pomôžem ti. Budem pri tom na teba v Láske prísny, lebo vidím, že si na šikmej ploche a hrozí ti zrútenie. Budem sa snažiť inšpirovať ťa, aby si už zlé nezasieval. Viem, že aj ja som bol v takej situácii a mne nemal kto pomôcť. Klesol som dolu, zasadil som zlé a dnes sa mi to zlé rozmnožené vracia. Nie som ešte ideálny. Aj mne sa môže stať, že zakopnem, budem na šikmej ploche. Nechcem, aby ma vtedy nechali kamaráti padnúť. Nechcem, aby ma za chrbtom ohovárali. Chcem, aby mi v Láske prísne dohovorili. Preto musím tebe dnes kamarát môj v Láske prísne dohovoriť a byť ti príkladom. Tým si zasejem, že aj mne v takejto situácii v budúcnosti niekto v Láske prísne dohovorí.

Aby som Zodpovednosť v ďalších svojich siatiach už dnes čo najširšie napĺňal, musím okrem prijatia spätných účinkov zodpovedne vyhodnotiť aj momentálny stav svojho duchovného vývoja, v ktorom sa nachádzam. Musím si raz do týždňa zrekapitulovať cez Zákon akcie a reakcie, čo sa mi dobré a zlé prihodilo v predchádzajúcom týždni, aby som vedel čo mám rozvíjať v priebehu ďalšieho týždňa a čoho sa mám vystríhať v ďalšom týždni a cez Zákon rezonancie si vyhodnotiť aký som v prítomnosti.

Zodpovedne si v priebehu týždňa zapisujem na papier naľavo, ktoré vlastnosti a u koho ma ešte rozčúlili a napravo, ktoré vlastnosti a u koho som pochválil. Raz za týždeň si urobím „veľkú inventúru“. V kľude pozriem na svoj stav – mám to „čierne na bielom“. Čo zistím? Naľavo veľa nepekných vlastností, ktoré ma rozčuľovali a napravo málo pekných vlastností, ktoré som chválil. Teraz sa v kľude pozriem ešte raz na všetkých, na ktorých som sa rozčuľoval, či na nich neviem pochváliť nejakú vlastnosť. Veľakrát zistím, že viem, ale nechválil som ich cez týždeň, pretože moje rozčúlenie mi zatienilo zrak, a preto ich pekné vlastnosti som už nevidel. Zoberiem pero inej farby a dopíšem vlastnosti, ktoré viem v kľude pochváliť na týchto ľuďoch. Až takto mám komplexnú vizitku o sebe, čo mám u seba čistiť – odkladať a čo mám u seba v láske rozvíjať.

Na základe toho všetkého si dávam predsavzatie do ďalšieho týždňa vystríhať sa zlého a siať dobré, odkladať svoje zlé vlastnosti a rozvíjať svoje dobré vlastnosti. K tomu všetkému si ešte v Modlitbe poprosím o Silu Všemohúceho ku pomoci. Všetko v ďalšom týždni musím vykonať sám, ale ohromnú Silu ku pomoci mám už nachystanú v konkrétnych predsavzatiach. Vedome a zodpovedne si budujem svoju budúcnosť v dennodennom radostnom tvorení.

Takýmto zodpovedným postojom k mojim spätným účinkom z minulosti, zodpovedným prístupom k vyhodnocovaniu môjho prítomného stavu a zodpovedným budovaním svojej budúcnosti som živým príkladom pre svojich blížnych, viem ich pochopiť a sprostredkovávať im Lásku. Prijímaním osobnej Zodpovednosti vyzývam k tejto Zodpovednosti i svojich blížnych, nemám s nimi už falošnú sústrasť, ale ukazujem im, ako sa bezpečne dostanú zo svojich problémov. Ak majú dobrú vôľu zmeniť sa, milosrdne im pomáham, nehľadiac na stav, v ktorom sa nachádzajú. Milosrdenstvo sa tak stáva súčasťou môjho života.


Úryvky sú z kníh Život Ježíšův na Zemi a Vo Svetle Pravdy.

Prednáška je z knihy Koledov Dar Slovenom od Pribinu Chariotova.