02 02 01 Blahoslavenstvá

Druhé Blahoslavenstvo

"Blahoslavení ľudia, ktorí sú trpezliví a mierni; pretože oni Zemou vládnuť budú.

Učte sa čakať a učte sa mierniť a potom budete mať v sebe raz moc, aby ste ovládali iných ľudí. Vaša vlastná kázeň ukázni druhých."

Predstavme si políčko. Zasadíme hrach. O dva dni prídeme netrpezliví vydupkávať, kde máme hrach - kde sú tie bobule, však sme ho zasadili? Nie! Vidíme, že je sucho, tak ho polejeme. Prešiel ďalší týždeň, ešte nie je vidieť ani jeden klíček, ale mi máme obrovskú dôveru. Zasadili sme hrach, potrebuje pôdu, potrebuje určitú vlhkosť, musíme okopať burinu, aby ho nezadusila, trpezlivo sa staráme..., máme Živú Vieru, že úroda bude, keď sa budeme ďalej starať.

Takúto Živú Vieru od nás žiada Pán Ježiš aj v našom živote! Ale čuduj sa svete, v našom živote to tak nerobíme. Prečo to v živote nerobíme tak isto? Prečo v živote, keď sme dva roky niečo úplne nesprávnym spôsobom riešili, chceme od seba, alebo od svojich blížnych výsledok do týždňa? Veď dva roky sme zasievali zlé zrnká a spätný účinok je zlá žatva. To, že oddnes začneme problémy riešiť dobrým spôsobom neznamená, že zajtra, alebo do týždňa príde dobrá žatva. Je to absolútne nereálne.

Reálne je to tak, ako na tom našom políčku. Chcem do týždňa mať úrodu z toho hrachu? Nie! Musím byť trpezlivý, mierny, vytrvalý. Snažím sa, pekne okopávam, polievam, viem, že čokoľvek, čo zasadím, má svoje etapy, že keď mi začne aj rásť ten hrášok, že hoc mám tú rastlinku už 10 cm vysokú, ešte nemám na nej struky hrachu.

Keď sa mi takto v živote už niečo začne dariť, nejaké tri mesiace sa snažím a už keď tá snaha má "výšku 10 cm" som šťastný? Nie, sklamaný, že kde sú tie "hrachy"! Tri mesiace sa v živote snažím - táto snaha nie je ešte úroda. Je už niečo vidieť, trvalo to tri mesiace práce, ale bez Živej Viery netrpezlivý človek sa prestane starať o sejbu. Vyrastie burina a zadusí aj tých "10 cm", čo za tri mesiace vyrástli.

Každá rastlinka má svoje obdobia - kedy sa ťahá, kedy ide do kvetu, kedy z kvetu sa mení v plod, a kedy ten plod dozreje.

Takisto čokoľvek v našom živote, čo chceme, myslíme, hovoríme a robíme, to zasievame. Má to tiež svoje obdobia - kedy sa to ťahá, kedy to ide do kvetu, kedy sa to z kvetu mení v plod, a kedy to ako ten plod dozreje.

Toto je to druhé Blahoslavenstvo. Dvojka je Tvorivosť. Druhá prednáška Pána Imanuela je Prebuďte sa! Ľudia prebuďte sa k vedomému tvorivému úsiliu. Keď sa snažím niečo tvorivo uskutočňovať, nemôžem čakať, že hneď na druhý deň musí byť výsledok. Ale žiaľ, v živote to tak znovu a znovu očakávame a potom sme sklamaní. Takéto prípady vidíme dennodenne. Človek si povie: "Do týždňa prestanem..." a vymenuje desať vecí. Dva dni pred koncom toho týždňa je už človek úplne hotový. Vie, že ani jedna z tých desiatich vecí sa mu ešte nepodarila uskutočniť a už pochybuje o sebe, už prepadáva depresii, už si hovorí, že je neschopný, už sa bičuje.

To je presne to isté, ako keď stojím nad hráškom, ktorý som zasadil pred týždňom a začnem sa bičovať - ja som úplne nemožný záhradkár. Aj kukuricu som zasadil pred týždňom, aj hrášok a nič mi neschádza. Ja som úplne neschopný! Načo sa budem ďalej snažiť? Nič si nepomôžem, darmo sa budem snažiť.

Mám sa učiť trpezlivosti a miernosti. Nie naliehať v netrpezlivosti a nemiernosti, že po dnešnej sejbe už zajtra musí byť plod. Musím mať v sebe hlboký mier a trpezlivosť, ktoré pramenia v Živej Viere. Tým sa stávam pravým záhradníkom, ktorý je starostlivý, trpezlivý, láskyplný, mierny. Videli ste záhradníka, ktorý by na ruže vykrikoval - zajtra ruže do dvojstupu a každá druhá vykvitnúť! Naopak, príde k nim s Láskou v srdci ako ten Janko v rozprávke a povie: "A tebe čo moja, vodička ti chýba, vošky prišli, hneď ich očistím, vodičku prinesiem, pomôžem ti."

Láska a trpezlivosť ruže prináša, nie náhodou sa to hovorí v ľudovej múdrosti. Aj v ľudovej múdrosti môžeme zoradiť jednotlivé vetičky do celku, kde niektoré prislúchajú v Zákone čísiel jednotke - Sile, ktorá je v Čistote, niektoré dvojke - tvorivosti, ktorá nesmie postrádať Lásku, trpezlivosť a hlboký mier v našom vnútri... Je v tom poznanie Zákonov Všemohúceho jednoducho ľudovo vyjadrené.

Tu v pozemskom čosi uskutočňujem. Tu robím vedome sejby, Čistotu si už strážim, aby som sa neoberal o Silu a venujem sa Tvorivosti - ako tvor niečo, čo je dané rozmnožujem. Kto netvorí je netvor. Buď v pýche zabúda na to, že potreboval už hotové semienko, z ktorého tvoril a stavia sa do úlohy Stvoriteľa, alebo ničí, čo iní vytvorili. Ak vedome niečo tvorím - zasievam to, čo chcem v budúcnosti žať. Musím mať trpezlivosť, kým príde žatva je potrebný určitý čas, tak ako s tou rastlinou na políčku. Ten čas mám vyplniť tvorivou prácou, je to nevyhnutné a potrebné k dozretiu plodov. Nedá sa to bez toho... Bez práce nie sú koláče.

Na druhom brehu naše chcenie je okamžite činom. Tu v pozemskom je hmotnosť ťažkopádna a všetko ide oveľa pomalšie. Keď má niekto prostriedky, dá si naprojektovať dom, potom musia prísť tí, čo položia základy, tí, čo ťahajú múry, prídu elektrikári, plynári, oknári, podlahári a rad ďalších ľudí s inými profesiami. Na druhom brehu, keď podľa svojej Čistoty má niekto nárok mať domček, prídu zodpovední pracovníci, ktorí sú k tomu určení a pozrú sa na predstavu daného človeka o jeho domčeku. Potom sa pozrú na priestor pridelený tomuto človeku a svojím chcením vyformujú ten jeho domček najskôr ako predstavu - hologram. Domček už stojí, dá sa v ňom prejsť, pozrieť sa, či je všetko na mieste tak ako má byť, ale ešte nie je úplne hotový, aby sa dali urobiť prípadné zmeny. Keď skontrolujú, že je všetko v poriadku, tak znovu svojím chcením vytvárajú čin a domček je hotový.

Tu v hmotnosti, kým chcenie premeníme v čin, je oveľa dlhší čas. Ale ten čas je potrebný, lebo ľudský duch, aby sa naučil vedome tvoriť, musí si ozrejmiť každý jeden krok: či tie základy urobil poriadne, či poriadne ťahá múry, či dostatočne zaizoloval okná... Všetko sa tu učíme, aby s touto skúsenosťou sme mohli potom na druhom brehu ďalej vedome tvoriť.

Preto je tu potrebná tá obrovská trpezlivosť, aby sme nezanedbali žiaden krok. To je jedno či hľadám zamestnanie, či hľadám domov - ubytovanie, či chcem riešiť vzťah s matkou, manželkou, dcérou, susedom... Keď sa kdekoľvek a na čokoľvek pozriem, vidím, že všetko má svoje určité obdobia od sejby až po žatvu. Je na mieste, aby som ja k realizácii čohokoľvek, čo si zaumienim, pristupoval trpezlivo a mierne, pretože s trpezlivosťou a vnútorným mierom môžem maximálne rozvinúť svoju tvorivosť v akejkoľvek oblasti. K môjmu cieľu, ktorý som si vytýčil, postupujem krok za krokom a som pripravený na prijímanie inšpirácií a vnuknutí od duchovných a bytostných pomocníkov.

Keď som netrpezlivý a nervózny robím chyby. Pretože aj keď prichádza ku mne môj pomocník a hovorí na mňa, ja ho nepočujem. Prehlušujem jeho slová tou svojou pozemskou netrpezlivosťou a nervozitou. To je jedno, či sa to týka niekoho iného, alebo mňa samého. Aj smerom k blížnemu môžem byť netrpezlivý, lebo chcem od neho, aby už dnes bol ideálny, ale aj smerom k sebe samému môžem byť netrpezlivý, lebo chcem od seba tiež už dnes aby... som vyriešil celé svoje bytie. Nabádanie pomocníka nepočujem, nedbám na to, čo dnes mám činiť, aby som v budúcnosti prišiel k vytýčenému cieľu, všetko chcem hneď. Netrpezlivosťou a nervozitou si konár pod sebou pílim.

Ľudia sa ženú do obrovského súženia, pretože reklamou sú podporovaní v tom, aby chceli mať už dnes čo najviac. Nechcú trpezlivo čakať, kým svojou vlastnou prácou k čomusi prídu. Vymysleli sme peniaze, ktoré si požičiame, zadĺžime sa a môžeme mať už dnes to, čo sme kedysi mať nemohli. Ale nie je to prirodzená postupnosť. Načo budem sadiť do toho políčka. Požičiam si z banky peniaze a už dnes môžem mať oveľa viac hrachov, ako mi vyrastie na tom mojom políčku. Áno, ale bude treba splatiť, aj s úrokmi. Čiže vlastne chcem akoby obehnúť čosi prirodzené a niekto mi to sústavne cez tie médiá podsúva. To je normálny štandard, to je normálny spôsob života. Pozrite sa v Amerike, v Anglicku ako sú všetci zadĺžení, už všetko majú a my za nimi zaostávame. Tak ideme všetci pre úver. Na čokoľvek to chceme, tamto chceme, majú plazmatický televízor, majú toto tamto a ešte k tomu zlacnené. Obchádzame niečo. Nejakú prirodzenú vývojovú postupnosť. Budem to musieť splácať. A tí, ktorí podnecujú moju žiadostivosť s tým dopredu rátajú, pretože im to prináša nie malé zisky. Ale spolupodieľam sa na tej nečestnosti tým, že som sa do nej zapojil.

Kedysi bolo na dedinách úplne bežné, že keď niekto staval dom, všetci, ktorí mohli pomohli. Ten robil tam, zohnal to, ten robil tam, zohnal to, chlapi prišli a múry stáli. Obyvatelia dediny si svojpomocou vedeli pomôcť, aby každý, kto dom potreboval, ho mal. Veľmi rýchlo. Aj to bol určitý úver. Kamarát mi pomohol, aj ja pomôžem kamarátovi. Ale tento úver nebol s úžerou. Ten kamarát nikdy nedal podmienku - môj zlatý, prídem ti pomôcť, ale ty mi prídeš päťkrát pomôcť. Nie, bola to vzájomná podpora. Každý dal zo svojho to, čo vedel dať. Každý bol pripravený pomôcť komukoľvek, kto bude pomoc potrebovať. Je určitá prirodzená výstavba, ktorá prináša naplnenie, ktorá potrebuje trpezlivosť. Vybičovaním netrpezlivosti je, že chceme mať všetko okamžite. Vôbec sa už o trpezlivosti nedá hovoriť. Boli generácie, ktoré si šetrili a kúpili. Zase šetrili a kúpili. Babky do pančúch strkali i z nich vyberali, ale neutrácali zbytočne za to, že chceli niečo mať, čo bolo v reklame. Samozrejme, boli aj tam extrémy, že z človeka sa stal držgroš, že sedel na tej pančuche. V prirodzenom vývojovom procese, keď budúci rok chceme kúpiť kravku, tak odložíme z každého kuriatka, z každého vajíčka, čo predáme, nejakú sumu, aby nám to vydalo na ten budúci rok. Je potrebná postupnosť, trpezlivosť a miernosť.

Akonáhle v tom pozemskom sme netrpezliví a skĺzavame pod vplyvom reklamy k tomu, ako okamžite všetko mať bez dávania a uspokojiť svoju domnelú potrebu vzniknutú väčšinou z reklamy, tak v tomto stave prechádzame aj na druhý breh. Na druhom brehu naše chcem je ihneď činom a bez trpezlivosti a miernosti vznikajú okamžité problémy. Prichádzame tam do sfér, kde ľudia chcú okamžite mať všetko. S netrpezlivosťou a nemiernosťou sme pritiahnutí k pôžitkom, ktorých sa nevieme nabažiť a zabúdame žiť.

Celý pozemský život máme v prvom rade využiť k svojmu prirodzenému vývojovému procesu. Len vtedy môžeme zemou vládnuť. Nenecháme sa ovládať hmotou či už pôžitkami, majetkom, alebo iným človekom, ktorý nás chce cez hmotu ovládať. Trpezliví a mierni vládneme hmotou, zo zrnka si dopestujeme celý klas čohokoľvek, čo v pozemskom potrebujeme. Keď potrebujeme hrach, zasadíme hrach, keď potrebujeme pomoc - pomáhame, keď chceme mať doplnenie v mužovi, dopĺňame mužov, keď chceme mať doplnenie v žene, dopĺňame ženy. Duchovne vyspelý človek cez zákony vládne hmote. Nemôže byť ani chudobný, pretože mu pod rukami hmota rastie, rozmnožuje sa. Nemôže byť ani multimilionár, nenechá sa hmotou ovládať. Ide strednou cestou, má vždy úprimnú radosť z dosiahnutých úspechov a veľkú vďaku v srdci Všemohúcemu za možnosť tvoriť vo Stvorení. Hlavou v oblakoch čerpá inšpirácie zo svojho pôvodu - z Ducha a pevne stojac na zemi pretvára hmotu do krajších foriem. V tomto blaženom tvorení prebieha súčasne vývoj ľudského ducha. Nie je možný bez hmoty a jej pretvárania do krajších foriem.

Takýto človek je potom svojou ukáznenosťou živým príkladom ako v hmote pôsobiť za účelom vývoja ducha. Je ako duchovný magnet, ktorý svojou mocou priťahuje a ovláda všetky duchovné magnetky majúce snahu o vývoj. Nepotrebuje k tomu pozemskú moc, potrebuje sa naučiť čakať a mierniť. Vie, že v hmote prebieha vývoj, ktorý vždy podporuje. V skutku vládne duchovnou mocou.

Úryvky sú z knihy Život Ježíšův na Zemi.

Prednáška je z knihy Koledov Dar Slovenom od Pribinu Chariotova.