Kríza v Energii, Energia v Kríze?

alebo Teória Všetkého - 1.časť

- syati -

Energia...
Nevyhnutné predjedlo
Je tu ale jedno veľké ALE
Čistá Energia a Perpetuum mobile?

Energia...

Život je Pohyb; Život je Zmena; hovorí sa.
Alebo Pohyb je Život; Zmena je Život?
Čo sa pohybuje a mení, nesie v sebe život? Čo sa pohybuje a mení, bolo niečím oživené?
Čo sa pohybuje a mení, prijalo energiu k pohybu a zmene?
K pohybu a zmene je potrebná Energia?

- Richard P. Feyman – nositeľ Nobelovej ceny hovorí: Je veľmi dôležité uvedomiť si, že súčasná fyzika nemá žiadne poznatky o tom, čo energia v skutočnosti je. Či sa vám to páči alebo nie, žijeme v mentálnych modeloch konštruovaných z našich skúseností a všetko, čo odhalíme a vnímame, sa vzťahuje iba na nás, nie na vonkajší vesmír.... Mnoho veľmi základných vecí vo fyzike nie je „vymedzených“ riadnymi definíciami (hmota, sila, energia, čas...) ale iba postulátmi a axiómami (predpokladmi) jednou z týchto vecí je aj energia. Presnejšie povedané, o tej by sa malo hovoriť v zmysle akejsi „entity“; “bytosti“, ktorej hovoríme energia. Energia má... Energia robí... atď.

Pohybujú sa galaxie, planéty, morské prúdy, ľudia, zvieratá, rastliny, atómy,... Pohybujú sa naše vnútorné „poHnútky“; hýbe nami neviditeľné... Všetko a všade sa hýbe, točí, vlní,... Všetko a všade je Energia v rôznych formách podoby. (Aj hmota je vo svojej najhlbšej podstate vlnením – pohybom – formou energie). Vo vesmíre je toľko energie, že z nej neubudlo ani po miliardách rokov otáčania galaxiami, rozpaľovaním sĺnk, formovaním a udržovaním planét na svojich dráhach...

Jadrom väčšiny náboženstiev je viera(či presvedčenie) v existenciu Stvoriteľa či Pôvodcu (Zdroja) Všetkého; Na (s)tvorenie (zmenu a pohyb) Všetkého však trebamnoho Energie. Vo väčšine týchto učení a svetonázoroch je prítomná snaha o bližšie spoznanie, kontakt či vnútorné napojenie sa na tento Zdroj Sily (Energie).

Zdá sa, že energia, či skôr jej pôvod (zdroj) je spoločným a dávnym východiskovým bodom ľudského uvažovania v akejkoľvek oblasti bytia človeka:

Každý človek spadá niekde do týchto dvoch kategórii, kde u niektorých môže dôjsť aj k rôzne veľkému prieniku medzi týmito dvoma. Ak sa hovorí všeobecne o rôznych energiách či silách, treba si uvedomiť, že energia (tak ako aj hmota; ktorá je tiež len formou energie) prechádza od svojej elementárnej podoby cez rôzne fázové premeny, preto nemožno jednotlivé druhy energie nachádzajúce sa v rôznej fáze svojvoľne miešať. Jedna forma energie prechádza do druhej rôznymi spôsobmi (napr. indukciou, štiepením, rozpadom chirálnej väzby, transformáciou, difúziou a podobne). Preto poznáme väzbovú, tepelnú, elektrickú, potenciálnu, gravitačnú, odstredivú a mnohé ďalšie druhy energií v rôznych fázových podobách elementárnej chirálnej energie. Povedané inak, Energia ako taká je len Jedna, hoci má mnoho možností a vlastností ako sa môže (navonok i vnútorne) prejavovať.

K podobnému záveru prichádzame aj u väčších náboženstiev, kde hoci sa na niektorých miestach hovorí o rôznych bohoch, božstvách a bôžikoch, je dávaná výstraha aby človek uctieval len toho Najvyššieho Boha bohov, pretože menší bohovia sú len služobníkmi toho Najvyššieho. Inými slovami, nemáme uctievať jednotlivé mnohorakosti prejavov a foriem energie (Sily) ale Zdroj Sily samotný!

Vieme, že každá sila (energia) musí mať nevyhnutne svoj Zdroj! Niektorí, ktorí sa boja dôsledkov vyplývajúcich z toho, že vesmír má svoj účel a premyslené usporiadanie sa radi uspokoja s tvrdením, že zdrojom energie je napríklad jadrová sila skrytá v atómoch. Avšak po chvíli uvažovania je možné zistiť, že aj atómy sú len prestupnou stanicou, ktorou energia (v danej forme) prichádza až k nám. Existujú však aj také formy energie, ktoré nie sú viazané (alebo pôsobiace) na „hmotný nosič“, preto je aj vylúčené aby bola jadrová forma energie zdrojom samotným. Všetky poznatky smerujú k tomu, že Zdroj energie sa musí nachádzať mimo hmoty, teda zároveň mimo vnímania priestoru a času.

Bez ohľadu na svetonázor človeka, možno teda oba vyššie uvedené predpoklady zosumarizovať do jednotného:

Človek sa snaží bližšie spoznať energiu, ktorá mu dáva možnosť pohybovať sa, meniť sa, tvoriť; energiu, ktorá ho oživuje. Nehľadajú všetci vlastne jednu a tú istú Energiu?
Nechýba v našom súčasnom poznaní niečo, čo bráni spoznať dôležitý prienik medzi vedou a náboženstvom podobne ako tomu bolo v predchádzajúcom dokumente pri téme Darvinizmu, vzniku života na zemi a evolúcii? (www.z7h.sk)

Priblížme si niektoré informácie, ktoré aj pri téme Energia napomôžu aspoň čiastočne zviditeľniť spoločný prienik medzi vedou a náboženstvom. (Avšak ako vo vede tak aj v náboženstvách pôsobia ľudia a keď chýba dostatočná šírka rozhľadu tam je priestor a čas pre deformáciu názorov. Takejto deformácii sa nevyhlo ani jedno náboženstvo ani veda samotná. Preto radšej nehovorme o prieniku súčasného obsahu náboženstiev so súčasným obsahom vedy, ale jednoducho len všeobecne o spoločnom prieniku duchovna s materiálnom).

...a tam niekde vo vnútri tohto obrovského vesmírneho energetického diania sme my,
malí ľudia, s našou Veľkou Energetickou Krízou.
Čo len s nami bude keď sa nám na Zemi minú všetky „dostupné“ formy „zdrojov“ energie?!?

Nevyhnutné predjedlo

Vieme o tom, že energia sa môže prejavovať v rozsiahlom množstve foriem a môže sa medzi týmito formami za určitých podmienok transformovať. Keďže tieto premeny foriem majú (väčšinou) nejaký súvis či vzťah k tepelnej forme energie, boli zákonitosti snažiace sa popísať tieto deje premien nazvané ako termo(teplo)dynamické. Ak teda uvažujeme o systéme, ktorý interaguje s okolím, tak zmena energie tohto systému je vyjadrená princípmi oboru fyziky - termodynamiky.
Keďže sa ale termodynamika nezaoberá pohybom systému ako celku, neuvažuje sa príspevok kinetickej a potenciálnej energie takéhoto pohybu k celkovej energii. Energiou je potom myslená vnútorná energia systému. Je to tá časť celkovej energie systému, ktorá sa pri zmenách jeho makroskopických stavových parametrov neprejaví na zmene jeho polohy a rýchlosti ako celku alebo jeho makroskopických častí.
Práca a teplo nie sú stavové veličiny. Nemôžeme hovoriť o množstve práce alebo tepla v systéme v nejakom stave, môžeme hovoriť len o prenesenom teple a vykonanej práci pre interakcii systému s jeho okolím.

Pri cyklických procesoch je zmenavnútornej energie systému nulová. Ak je do systému dodávané množstvo tepla >0, potom by systém vykonával kladnú prácu len v dôsledku tohto tepla jemu dodaného od iných telies. To znamená, že v súhlase s prvým princípom termodynamiky by bolo možné zostrojiť periodicky pracujúci stroj, ktorý by len odoberal (prijímal) teplo z teplejšieho telesa a vykonával rovnako veľkú prácu, ako toto teplo. Takéto zariadenie je nazvané perpetuum mobile 2. druhu. To znamená, že sa tepelná energia nemôže samovoľne premieňať na mechanickú prácu. Druhý princíp termodynamiky formulovaný v rôznych obmenách (tu neuvádzaných) vyjadruje skutočnosť, že nie je možné zostrojiť takéto zariadenie. Tento fakt bol potvrdený experimentálne.

Účinnosť systému (stroja, zariadenia) je pomer vykonanej práce k dodanej energii. V uzavretom systémenie je možné dostať na výstupe väčšie množstvo energie (práce), než bolo množstvo energie dodanej na vstup tohto systému. Ak by sme na výstupe dostali úplne rovnaké množstvo aké sme vložili na vstupe, bola by účinnosť premeny tejto energie z jednej formy na inú 100%. V skutočnosti však nikdy nemožno dosiahnuť stopercentnú účinnosť premeny, pretože nech sa už jedná o systém mechanický, chemický či iný, vždy je vplyvom rôznych strát (trením, sálaním, odparovaním,...) účinnosť oveľa nižšia.

Nielenže
- energia na výstupe nebude nikdy rovnako veľká ako vstupná, ale (?=100%)
- výstupná energia nikdy nemôže byť ani väčšia než vstupná. (?>100%)

V uzavretom systéme tedanemôžeme získať viac energie než vložíme. (Dodatočnú v energiu systéme nemožno vyrobiť z „ničoho“).
Naozaj nemôžeme mať viac než 100% hocičoho. Nikdy nemôžeme získať späť viac než všetko.

Účinnosť je teda vždy menšia ako 100%. Iba časť energie dodanej pracovnej látke systému je spotrebovaná na prácu, ostatná časť tepla sa odovzdá tzv. tepelnému rezervoáru. Desaťročia experimentov naznačujú, že toto platí nielen pre ideálny Carnotov stroj, ale aj pre ostatné tepelné stroje dosiaľ skonštruované človekom.

Je tu ale jedno veľké ALE

Už dlhú dobu sa objavujú správy, fotografie, videá i registrované patenty, na ktorých sú zaznamenané zariadenia, ktoré našu súčasnú formuláciu tepelno-dynamického zákona zdanlivo ignorujú a dovoľujú si mať na výstupe viac energie, než na vstupe. Ako je to možné!?
To by predsa bol stroj, ktorý by mohol dodávať sám sebe energiu na svoj chod. To by bolo ono bájne Perpetuum Mobile. Stroj s večným pohybom! To je predsa nemožné! Kdekoľvek sa niekto vyjadrí o možnosti jeho skonštruovania, očitých svedkoch jeho existencie a jeho chodu, ihneď sa zdvíha vlna odporu odborníkov, úškľabky vševediacich, zosmiešňovanie na fórach a internetových diskusiách,... Pritom skutočnosť je taká, že všetci odporcovia tohto tvrdenia majú naozaj pravdu. Naozaj je nemožné mať na výstupe viac energie ako na vstupe!
Kto, a o čom to tu potom vlastne hovorí?! V čom je skryté to veľké nedorozumenie?

Ako vo väčšine prípadov, v odlišnom vnímaní a rozsahu pojmov, „chytaní“ za slovíčka, neochote vecne prehodnotiť fakty, priznať čestne existenciu medzier v poznaní. Ak sledujeme vzťah medzi vstupom a výstupom energie (E) iba na základe efektivity (účinnosti) jej premeny, zistíme iba časť skutočnosti.

Veľmi zjednodušene a laicky povedané, v izolovanom systéme platí, že:

E_vstupná - Straty = E_výstupná a preto je vždy E_výstupná < E_vstupná

Zopakujme si, že termodynamika sa nezaoberá pohybom systému ako celku a neuvažuje ani s príspevkom kinetickej či potenciálnej energie takéhoto pohybu k celkovej energii. Kinetická a potenciálna forma energie však nie sú jediné, ktoré ešte na daný systém môžu pôsobiť. Okrem nich na akýkoľvek systém neustále vplýva aj taká forma energie (budeme o nej hovoriť o chvíľu), ktorá je už nejaký čas predmetom skúmania napríklad aj v oblasti kvantovej fyziky. V podstate to znamená, že žiaden systém nemožno považovať za „uzavretý“. T o je aj podstatou sporov a nedorozumení, keď sa závery z „termodynamických predpokladov“ aplikujú na neuzavreté/otvorené systémy alebo na netepelné prejavy či transformácie energie.
Väčšina ľudí o skúmaných systémoch či zariadeniach vopred už akosi zo zvyku, rutinne, predpokladá ich„izolovanosť“.

Pozorovania kvantovej fyziky teda hovoria o existencii aj iných energetických pôsobení, v rámci ktorých práve v protiklade s termodynamikou (presnejšie: v protiklade s názorom učených rutinérov), je každý sebemenší pozemský či nepozemský systém plne otvorený (neizolovaný, neuzavretý) a teda naň nemožno v plnej miere uplatňovať iba termodynamické definície, ktoré navyše ako vieme sú vlastne iba závermi experimentálnych pozorovaní (experimentov zameraných na vymedzenú oblasť). To, že sú správne a platia v určitom rozsahu okolností, nemožno uplatňovať výhradne či výlučne.
Jednoducho vývoj pokračuje, poznanie sa rozširuje, a veda by mala dávať neustále aktualizovaný a čo najvernejší popis fungovania sveta.

Preto nateraz nehovorme o účinnosti ako takej ale o koeficiente účinnosti (angl. Coefficient of performance – C.O.P.). Zjednodušene povedané, COP je pomer množstva Výstupnej energie ku množstvu energie, ktorú musí človek do daného systému (zariadenia) Vložiť aby fungoval. Ak sa všetka energia vložená (privedená človekom) do nejakého systému vráti v podobe užitočnej práce na výstupe, vtedy sa COP = 1. Ak zo systému vystupuje viac energie než doňho človek vložil, vtedy má daný systém hodnotu COP > 1.
(V angličtine jednotka = unit., Ak má nejaké zariadenie COP väčšie než jedna, označuje sa v angličtine termínom „OverUnity“ – „NadJedna“).

Aký je však rozdiel medzi účinnosťou (?) a koeficientom účinnosti (COP)?
Zjednodušene povedané, obe rovnako hovoria o podiele Výstupnej Energie (práce) ku Vstupnej Energii, ale COP považuje za vstupnú Energiu iba takú, ktorú tam dodal v nejakej forme človek.

Napríklad taká jachta plávajúca na mori počas silného vetra, ktorá má rozvinutú plachtu ale zároveň aj naštartovaný motor. Mohli by sme uvažovať samostatne účinnosť prevodu energie benzínu (dodaného človekom) na pohyb motora, účinnosť prevodu rotačného pohybu propelera na priamy pohyb v kvapaline i samostatne účinnosť premeny sily vetra opretého do plachiet na pohyb jachty. Ďalšie straty trením vo vode atď.

1. Výslednáúčinnosť prevodu vstupných energii na pohyb člna bude kvôli dielčím stratám nižšia než 100% (Nech je povedzme 65%)

2. Koeficient účinnosti však bude vyšší než 1, pretože tento čln ako celok má s vetrom v plachtách sumárne oveľa viac pohybovej energie než je príspevok, ktorý vložil človek (benzínom do motora). Silu vetra dodalo okolité prostredie „zadarmo“. Povedzme COP = 100 / 60 = 1,66 teda COP >1.

Toto samozrejme nie je jediný prípad. Prírodné sily poskytujú mnoho foriem ako človek môže získať energiu „zadarmo“. Veternú, vodnú, solárnu... Slnečné žiarenie spôsobuje v solárnom paneli elektrický prúd. Energia, ktorú dodáva užívateľ na jeho vstup je nulová a napriek tomu je na jeho výstupe množstvo využiteľnej energie. Ak by bol solárny panel (podľa termodynamiky) uzavretým systémom, tak by to nebolo možné. Toto ale samozrejme nie je uzavretý systém. Ak zmeriame slnečnú energiu dopadajúcu na plochu panela a porovnáme ju s energiou, ktorá z panela vystupuje zistíme, že panel má účinnosť (efektivitu premeny energie slnečnej na elektrickú) menšiu než 20% a napriek tomu má COP>1.

Systémy vykurovania obsahujúce zariadenie nazvané tepelné čerpadlo, ktoré využíva teplotné rozdiely pod povrchom zeme majú taktiež COP>1. Tieto hodnoty sú bežne uvádzané aj v popise týchto zariadení od samotných výrobcov. Toto všetko poukazuje na to, že sa nejedná o uzavreté systémy.
Podľa fyzikálnych zákonov naozaj nemožno energiu vyrobiť z ničoho. Naozaj nemožno dosiahnuť ani 100% účinnosť prevodu z jednej formy energie na druhú, pretože nech sa jedná o akýkoľvek systém, vždy je kvôli stratám využiteľná energia menšia než tá, ktorú do systému vložíme. Avšak napriek veľmi nízkej účinnosti je (vďaka prírodným silám) možné dosiahnuť COP >1. 

Inými slovami, ak dokážeme do našich zariadení nasmerovať nejakú formu prírodnej energie, za ktorú „nemusíme peniazmi platiť“, tak môžeme z našich zariadení získať viac užitočnej energie, ako by sme získali vložením takej energie, ktorú tam vkladáme vedome na „vlastné náklady“.
Otázkou zostáva, či si myslíme, že v hmote pôsobiace živlové prírodné prejavy, ktorých energiu dokážeme dnes priamo využiť (oheň, voda, zem, vietor...) sú jediným dostupným energetickým stupňom; (úrovňou/hladinou)?

V úvode sme dospeli k myšlienke, že nie všetky formy energie sú viazané na hmotný nosič. Je preto možné predpokladať, že vesmírna energetická „distribučná sieť“ umožňuje pripojiť sa aj na jej iné „hladiny“? (Viac v ďalšej kapitole).

Hoci teda určitú vymedzenú oblasť týchto hmotných elementárnych prírodných prejavov energie zhruba poznáme, konáme ako by sme už vedeli Všetko. Uzavreli sme sa pred okolitým vesmírom, v ktorom sa to už „celú večnosť“ všetko HÝBE a tvárime sa, že energia sa dá získať len zničením niečoho, do čoho bola predtým „uskladnená“. Produkty prírodných procesov, telá rastlín a živočíchov, ktoré po dlhú dobu menili svoje schránky pod povrchom zeme na uhlie, ropu, plyn, chemické prvky, využívame deštrukčným spôsobom (horením, štiepením, chemickou reakciou, výbuchom v motore, a pod.) nato aby sme ich premenili väčšinou na teplo, pohyb alebo elektrickú formu energie. Tento prístup k získavaniu energie však predpokladá, že energiu budeme mať dovtedy, dokým budeme mať čo zničiť.

Energia potrebná na pohyb planét našej Slnečnej sústavy po miliardy rokov je ďaleko väčšia než tá, ktorú by sme predpokladali, že ju v rôznych formách planéty dostávajú napr. od Slnka. V každom jednom atóme hmoty v celom vesmíre sa to neustále krúti bez toho, žeby sa niečo v okolí muselo zničiť.
(V rámci kolobehu hmoty, formovania a rozpadu sú samozrejme aj okamihy zničenia nejakej formy (Výbuch supernovy a pod.- uvoľnenie jadrovej energie), avšak tieto ani zďaleka nepokrývajú neustálu energetickú potrebu na všetok ten kolosálny pohyb vo vesmíre).

Používanie Hmoty (hmota je tiež len formou energie) ako zdroja energie je teda len jednou z „možností“a keďže nikde inde sa tak nedeje, tak to bude možnosť síce technicky možná, ale na všeobecné používanie zrejme nevhodná. Musí teda niekde existovať primárny a prirodzenejší zdroj, nevyžadujúci deštrukčný proces na získanie energie. Naše vlastné poučky nám to však nedovoľujú ani len pripustiť a uvažovať tak o inej možnosti - o existencii Čistejšieho a priamejšieho zdroja energie.

Čistá Energia a Perpetuum mobile?

Tí, ktorí o takejto čistej a v celom vesmíre prítomnej energii vedeli a vedia ju v priebehu doby pomenovávali rôzne.

Čistá Energia - (Pure/Clean Energy), Voľná Energia - (Free Energy),
Energia Nulového Bodu - (Zero Point Energy – ZPE), Energia z Vákua - (Vacuum Energy),
Žiarivá (Vyžiarená) Energia – (Radiant Energy), Éter (Aether),
Orgon, Energia Priestoru, Kozmická Energia, Univerzálna Energia a pod.
(Nie je ňou myslená Statická elektrina!)

Popis energie ZPE (Wikipedia):
Koncept ZPE bol vyvinutý v Nemecku skupinou Fyzikov medzi ktorými boli aj Max Planck, Albert Einstein a Otto Stern. V roku 1916 Walther Nernst postuloval, že vesmírne vákuum je vyplnené vyžarovaním ZPE. Termín ZPE pochádza z nemeckého NullPunktEnergie. ZPE sa niekedy používa ako synonymum pre Energiu Vákua, ako množstvo energie spájané s vákuom prázdneho priestoru (Vesmíru). V kozmológii je vákuová energia jedným z možných vysvetlení pre kozmologickú konštantu. Variácie v ZPE ako hranice oblasti vákua vedú ku Casimirovmu efektu pozorovateľnému napríklad v nano technológiách. Príbuzným pojmom je Zero-Point-Field (Pole nulového bodu), ktorý je najnižším energetickým stavom poľa; základný stav, ktorý je nenulový...
Existencia ZP Energie, ako vedeckého konceptu nie je predmetom sporov ani problémov. Avšak možnosti jej využitia a „osedlania“, tie už predmetov sporov sú. Jednotlivé zariadenia a stroje generujúce energiu pravdepodobne založené na ZPE sú veľmi kontroverzné a v mnohých prípadoch porušujú základné fyzikálne zákony. Žiadne zariadenie, o ktorom sa tvrdilo že pracuje s použitím ZPE nebolo demonštrované tak, aby pracovalo podľa tvrdení. Nebol daný žiadny prijateľný popis zariadenia, ktoré by dokázalo prijímať využiteľnú energiu zo zdroja ZPE. Preto dnešné tvrdenia o zariadeniach založených na ZPE majú status pseudovedy. Objav ZPE nemení neprijateľnosť zariadení s „večným pohybom“. Skôr sa dáva dôraz na tvrdenie uznávanej vedy, že ZPE je nekonečná, ale zároveň je to minimálna energia, pod ktorú termodynamický systém nikdy nemôže ísť, takže žiadna časť tejto energie nemôže byť použitá bez toho aby bol systém napojený na inú formu. ..
Kvantová mechanika predpokladá existenciu ZPE pre silné, slabé a elektromagnetické interakcie, kde sa pojmom „nulový bod“ odkazuje na energiu systému pri teplote T=0, alebo najnižšiu kvantizovanú úroveň energie mechanického systému. Hoci sa termín ZPE používa na všetky tieto tri druhy interakcii v prírode, bežne sa ním odkazuje iba na elektromagnetické prípady. V konvenčnej kvantovej fyzike, je pôvod „ZPE“ neurčitým princípom, ktorý hovorí, že pre pohybujúcu sa časticu (napr. elektrón) je presnejšie zmerať jeho pozíciu než jeho hybnosť. Najmenšia možná neurčitosť pozície krát hybnosť (zotrvačnosť) je daná Planckovou konštantou...
ZPE je energia, ktorá je v systéme stále prítomná aj ak sú všetky ostatné formy energie zo systému odstránené...

(Pozn. syati: Odhliadnuc teda od súčasného vedeckého názoru o veľkosti a nemožnosti napojenia sa na ZPE, podstatným faktom zostáva, že ZPE je všade prítomná, všetkým prenikajúca a teda žiadny energetický systém (stroj či zariadenie) nemožno považovať za systém uzavretý či od okolitého sveta dokonale izolovaný.)

Môže teda existovať perpetuum mobile – stroj večne pracujúci? Zhrňme si, čo je nám známe:

Súčasné znenie fyzikálneho zákona hovorí o tom, že:
- Ak do systému vložíme energiu vo forme „A“, tak kvôli stratám „X“ bude výstupná užitočná práca „C“ menšia ako pôvodná „A“
- Preto ak chceme aby systém neustále pracoval, musím na vstup neustále dodávať energiu vo forme „A“.
(Preto nie je možné zostrojiť stroj, ktorý by pracoval večne bez dodávania energie „A“ na vstup!)

Avšak niektorí ľudia dokázali skonštruovať také zariadenia, ktoré okrem (alebo namiesto) vstupnej energie vo forme A, privádzajú na vstup systému aj energiu vo forme B.
Energia vo forme A má také vonkajšie prejavy, ktoré dnes bežne poznáme. (Napríklad pohyb alebo hmota premenená na teplo či elektrinu). Avšak veda dnes ešte nemá preskúmané všetky možné formy a prejavy, aké môže energia nadobudnúť. Jednou z takýchto nepreskúmaných foriem je energia vo „forme B“ (Je to ZPE). Nevieme ju detekovať, zmerať ani bežne zmyslami vnímať. Nemusíme ju získavať drahými postupmi, nikomu za ňu platiť a podobne. Je teda „zdanlivo“ zadarmo a to viedlo mnohých k postoju, že čo je zadarmo, to sa neráta.
Pravdepodobne preto pri výpočtoch ignorovali hodnotu energie B, ktorá pri vhodnej konštrukcii zariadenia dokáže vstupovať do daného systému. Niektorí preto tvrdia, že nimi skonštruované zariadenie má účinnosť väčšiu než 100% alebo že COP je >1.

Samozrejme, že súčet vstupných energii (A+B) mínus straty X je menší než C; teda:
((A+B) - X) < C; že účinnosť tohto systému je menšia než 100%,

Háčik (nedorozumenie) je len v tom, že na ľavej strane VSTUPOV energiu B nepočítajú, no zároveň si neuvedomujú, že energia C na strane VÝSTUPOV je už navýšená o túto hodnotu B. Potom z toho nevyhnutne vyplynie nesprávny záver, že účinnosť daného systému je väčšia než 100%.

V prípade koeficientu COP sa vo výpočte uvažuje len s človekom dodanou energiou A a vstup B sa nezapočítava, takže COP samozrejme a správne vyjde “nad jedna“.
Dnes však ešte nevieme hodnotu energie na vstupe B v danej forme zmerať a preto je ju ťažké zahrnúť do výpočtov. To však neznamená, že je ju možné "do budúcna" ignorovať.

- Je teda možné skonštruovať stroj s „večným“ pohybom?
(Ak bude zostrojený z hmoty, tak sa raz určite zoderie a rozpadne, preto radšej považujme termín „večný“ ako „veľmi, veľmi dlhý“).
-Áno, stroj s „večným“ pohybom je možné skonštruovať!

- Je zároveň možné aby bol tento „večný“ pohyb vykonávaný bez neustále vstupujúcej energie?
- Nie, nieje to možné! Bez ohľadu na to, či ide o známu alebo dnes neznámu formu energie, bez dostatočnej energie pokrývajúcej záťaž a straty žiadny stroj nebude pracovať.

Pozor ešte raz. Tu je kameň sporov, nedorozumení a neúplných vysvetlení:
Je naozaj možné zostrojiť také zariadenie, do ktorého od jeho prvotného uvedenia do chodu človek nemusí privádzať žiadnu vstupnú energiu a ktoré takto bude z určitého pohľadu pracovať „zadarmo“. Týmto ale zároveň NIE JE povedané, že daný stroj pracuje BEZ potrebnej vstupnej energie. Tá energia tam naozaj musí vstupovať (toto „vstupovanie“ však nezabezpečuje človek vedome), akurát má takú formu, ktorú v súčasnosti ešte nemáme preskúmanú a preto iba „NEVIDÍME“ ako tam tá energia vstupuje.

Dalo by sa to prirovnať povedzme k veternej elektrárni, ktorá bude stáť na mieste, na ktorom, prehnane povedané, 500 rokov neutíchne vietor ani na jedinú sekundu. Teda napriek nízkej účinnosti elektrárne bude COP presahovať 1 a bude dodávať energiu „relatívne večne“ bez toho aby do toho človek zasiahol. T.j. 500 rokov elektriny zadarmo. (Keďže teraz sa zaoberáme podstatou veci, sú „vstupné“ náklady na mechanickú údržbu dynama, čistenie, mazanie,... samozrejme nepodstatné). V tomto zmysle by sme mohli túto veternú elektráreň vo vzťahu k energetickým potrebám človeka považovať za perpetuum mobile „3.“ druhu, ktoré na rozdiel od predošlých dvoch izolovaných druhov zostrojiť možné je...

No a s Voľnou energiou ZPE je to podobné ako s tým vetrom, s tým podstatným rozdielom, že silu vetra dokážeme zmerať a vietor môže aj utíchnuť, ale tok ZPE nie. ZPE nemá kolísavé prejavy tak ako bežne pozorované a nám známe prírodné sily.

V súčasnosti sú málo rozšírené poznatky o tejto forme energie a mnohí sa budú dožadovať vysvetlení a dôkazov. Ľudia, ktorí sa touto, zatiaľ tajomnou formou energie zaoberajú a snažia sa ju prakticky skúmať, sú často zosmiešňovaní a vyzývaní aby detailne vysvetlili činnosť svojich „perpetuum“ zariadení. Lebo ak to vraj nevedia poriadne vysvetliť – tak to predsa nemôže fungovať.

Zaiste, mnohí z konštruktérov, ktorí zostrojili niečo, čoho činnosť sa vymyká súčasnému rozsahu poznania naozaj nepoznajú do detailu všetko čo v ich zariadení prebieha. Avšak ani Galileo nič netušil o čiernych dierach a bezváhovom stave, keď si dovolil tvrdiť, že Zem nie je stredom vesmíru... ...Ani „gravitácia“ nepriťahuje k Zemi len tých, ktorí o nej vedia...

Vo veci voľnej energie ako človekom využiteľného zdroja energie sa však v žiadnom prípade nejedná len o nejaké amatérske pokusy a nepodložené tvrdenia. „Bojové pole“ totiž v skutočnosti nie je rozdelené na dva tábory, na vedcov a laikov, ale práve naopak, Množstvo dôležitých objavov v tejto veci pochádza práveže od uznávaných a vedcov a výskumníkov. Výsledky ich práce sú iba buď ignorované, nepochopené alebo nesprávne vysvetľované (zdeformované).

Pripravili: - syati -

Stránky autorov:  www.z7h.sk