11-08 Rozbor dvojkríža

 SKUTOČNÝ VÝZNAM DVOJKRÍŽA  

Juraj Sitár

Dvojkríž Svetla

Dva spojené rovnoramenné kríže

Symbolizujú prepojenie pôsobenia oboch Synov Všemohúceho a hovoria ľudstvu: „Vidiac Vôľu Všemohúceho, máte ju s Láskou sprostredkovávať!“

Rovnoramenný kríž spojený s T krížom na troch vrchoch

Z Lásky, Pravdy a Čistoty od Všemohúceho Otca prišiel do hmoty Boží Syn Abdruschin.

Z Lásky (červený vrch vľavo), Pravdy (modrý vrch v strede) a Čistoty (biely vrch napravo) od Všemohúceho Otca (T kríž – Táta) prišiel do hmoty Boží Syn Abdruschin (rovnoramenný kríž).

Boží Syn Abdruschin od Všemohúceho Otca z Pravdy, Lásky a Čistoty do hmoty prišiel.

Z Pravdy, Lásky a Čistoty prišiel od Všemohúceho Otca Boží Syn Abdruschin.

Dvojkríž Slovenov

Sloveni    – tí, ktorí sa snažia žiť podľa Slova

Ľudia pozrite a viďte dva kríže a tri vrchy v kruhu – znak Slovenov!

Prvý rovnoramenný kríž je biely – je to kríž Svetla, kríž Pravdy, je to kríž Života. Má dve rovnako veľké ramená na znak toho, že vo Stvorení pôsobia dva rovnocenné princípy. Vodorovné rameno symbolizuje pasívny princíp – teda ženský (prijímajúci). Zvislé rameno symbolizuje aktívny princíp – teda mužský (dávajúci). „Vzal rebro a učinil ženu“ – teda z pôvodného kríža osamostatnil dve ramená.

Tým bola Dokonalosť rozdelená na dva rovnocenné princípy a z jednosmerného pohybu dopredu nastal pohyb krúživý. Dokonalosť znovu vzniká spojením muža a ženy v ich spolupôsobení. Žena je tá, ktorá svojím jemnejším vyciťovaním prijíma tvorivú silu a rozhoduje o smere, čo treba urobiť. Muž je ten, ktorý túto tvorivú silu preberá od ženy, prevádza ju v tvorivý čin v danom smere a rozhoduje o tom ako ju použiť.

Kríž je zakončený štyrmi Kráľovskými trigónmi, z ktorých jediný obrátený smerom nahor symbolizuje Všemohúceho Otca Triglava a jeho synov Ježiša – Lásku Všemohúceho Triglava a Imanuela – Vôľu Všemohúceho Triglava.

Samotný kríž je symbolom Novej zmluvy, ktorá sa uzatvára medzi Stvoriteľom a človekom, avšak iba takým človekom, ktorý o to v pokore prosí. „Budú niesť znamenie Všemohúceho Triglava na svojich čelách“ – je to skutočný kríž na čelách ľudských duchov spečatených Svetlu.

Druhý kríž – zvaný T-kríž je čierny, je to kríž smrti. Navždy nám pripomína vinu, ktorej sme sa dopustili ako ľudstvo, keď sme na ňom zákerne zavraždili Pána Ježiša.

Červené pole za krížmi symbolizuje krv, ktorá musela byť ľudstvom preliata ako splátka za túto hlúpu vraždu.

Tri modré vrchy symbolizujú ducha troch povolaných národov. Sú rovnako veľké na znak toho, že žiaden národ nemá právo vyvyšovať sa nad iné národy.

Prvý vrch (vľavo) Matra (mantra) – vrch náboženských spevov symbolizuje prvý povolaný národ, ktorým bol národ Židov. „Po tisícročia bol starostlivo vedený a pripravovaný“ – o čom svedčí množstvo básní Starého Zákona. Mal byť národom učiteľov, ktorý by učil všetky národy sveta Slovu Pánovmu pod vedením stelesnenej časti Lásky Všemohúceho Triglava.

Národ Židovský sklamal! Nielenže Syna Božieho neprijal, ale ešte ho aj podlo a nenávistne zavraždil. Židia boli za to rozprášení do celého sveta a prenasledovaní bez konca. Za túto vraždu však nemožno viniť dnešných Židov, nakoľko ľudskí duchovia, ktorí boli v tej dobe inkarnovaní v Židovskom národe, môžu byť dnes inkarnovaní kdekoľvek na Zemi.

Pán Ježiš pred svojou smrťou zvestoval priblíženie sa Kráľovstva Božieho, ktoré nastane akonáhle príde Syn Človeka, aby súdil živých i mŕtvych.

Avšak história sa opakovala:

Druhý vrch (vpravo) Fatra (vatra) – vrch čmudiaci, symbolizuje druhý povolaný národ, ktorým bol národ Nemcov.

I Nemecký národ bol dlhodobo pripravovaný pre veľké učiteľské poslanie. Jeho jazyk bol starostlivo brúsený, aby mohol jasne a neomylne vyjadriť Slovo Večnej Pravdy.

Mal byť mocný, pretože Syn Človeka mal predstúpiť pred celý svet v moci a sláve. Avšak i tento povolaný národ sklamal. Nepochopiteľným spôsobom, hnevom a nenávisťou strpčil cestu Pána Imanuela – stelesnenej časti Vôle Všemohúceho Triglava až k zúfalstvu.

Miesto Vodcu prijal zvodcu, ktorý nemohol položiť pevné základy Tisícročnej ríše, ale len chabé základy Tretej ríše postavenej na pýche a nenávisti.

Nemecký národ sám seba tak vymazal z večnej knihy života, ako národ idúci naproti svojmu osudu. Za toto sklamanie opäť nemožno viniť dnešných Nemcov, nakoľko ľudskí duchovia, ktorí boli v tej dobe inkarnovaní v Nemeckom národe, môžu byť dnes inkarnovaní opäť kdekoľvek na Zemi.

V Slovanských jazykoch znie meno Nemeckého národa najvýstižnejšie. Nemec – ten, ktorý nevydal svedectva – ten, ktorý neprehovoril – ten, ktorý ostal nemý. Rusko – sila Slovanov, ukončilo neblahú činnosť Tretej ríše.

Tretí vrch (v strede) Tatra (tantra) – vrch posvätný symbolizuje tretí povolaný národ, národ Slovenov. Pán Imanuel, ešte za svojho života na Zemi, odňal povolanie od veľkého Nemeckého národa a povolal národ malý, v tej dobe politicky označovaný ako Československý národ.

Povolanie patrí všetkým, ktorí žijú na území „Baránka“ – Čiech, Moravy, Sliezska, Slovenska i Podkarpatskej Rusi. Tým, ktorí si v počiatkoch budovania svojej vlasti vraveli Sloveni. Povolanie je k práci na sebe, aby sa znovu stali Slovenmi – ľuďmi, ktorí žijú podľa Slova Všemohúceho Triglava. Ako Sloveni majú potom vytvoriť Tisícročnú ríšu – zem Slova, ktorá bude žiarivým príkladom usporiadania spoločenského života na Zemi a pozdvihnutia vlastnej kultúry. Národy „Baránka“ majú usporiadaním svojho spoločenského života, v zmysle Slova Všemohúceho Triglava, byť príkladom, ako pozdvihnúť vlastnú kultúru do plného kvetu a ako sa navzájom obohacovať medzi národmi, nakoľko každá kultúra prináša čosi jedinečné. Vo svojej jedinečnosti nepotrebuje žiadna kultúra potlačovať iné kultúry, naopak dáva im inšpirácie svojou krásou a prijíma inšpirácie z krásy iných kultúr. V tom máme byť príkladom, nie v miesení kultúr. Národy „Baránka“ nemajú vnucovať svoju kultúru iným národom, majú im byť príkladom ako priviesť svoju kultúru v dnešnom svete k plnému rozkvetu pomocou usporiadania spoločenského života v zmysle Slova Všemohúceho Triglava. Iné národy budú potom tento príklad nasledovať a tiež pozdvihnú svoju kultúru k plnému rozkvetu pomocou usporiadania spoločenského života v zmysle Slova Všemohúceho Triglava.

Povolanie nie je vyvolenie, je to slobodné rozhodnutie človeka – je to jeho mravný záväzok, zdokonaliť sa vo svojej vlastnej tvorivej činnosti so železnou snahou tak, že vo všetkom svojom konaní bude ľuďom k požehnaniu a súčasne bude ostatným ľuďom vzorom – predobrazom v druhu svojej tvorivej činnosti. Pritom sa nič nemení navonok v jeho životnom behu samotnom, pretože on len vystupňuje svoje vlastné úsilie po čistote a dokonalosti vo všetkom svojom konaní a vo svojej tvorivej činnosti.

Byť Slovenom sa dnes vzťahuje výhradne k ľudskému duchu, bez rozdielu pôvodu, vierovyznania, národnosti, či farby pleti. Byť Slovenom znamená, aby zametač ulice bol príkladným zametačom ulice, automechanik príkladným automechanikom, lekár príkladným lekárom, aby kresťan bol príkladným kresťanom v celom svojom živote, aby moslim bol príkladným moslimom, žid príkladným židom, budhista príkladným budhistom, aby černoch bol príkladným černochom, aby Japonec bol príkladným Japoncom, Číňan príkladným Číňanom. Aby každý národ slobodne budoval svoju kultúru, aby sa tieto kultúry mohli vzájomne obohacovať, pretože národy Zeme sú ako kvety na lúke – každý má svoju krásu a spoločne tvoria pestrú lúku. Nikto by nechcel na lúke len jeden druh kvetov, jednej farby. V tom pochybil nielen katolicizmus, ale všetky kultúry, ktoré sa snažili a snažia vnútiť svoj spôsob života ostatným. Tak, ako pekárom môže byť každý člověk, ktorý sa o pekárske umenie snaží, bez rozdielu pôvodu, vierovyznania, národnosti, či farby pleti, tak i Slovenom môže byť každý človek, kdekoľvek na Zemi, ktorý Slovo Pánovo vo svojom srdci nesie, teda ten, ktorý podľa Slova Všemohúceho Triglava žije – je strážcom a nositeľom SLOVA.

Celý znak Slovenov je v kruhu, pretože kruh symbolizuje konečnosť – uzavretosť Stvorenia – teda to, že vysvetlené deje prebiehajú v ohraničenom Stvorení.

Dvojkríž Slovenska

Dnešný znak Slovákov je v zaužívanom erbovom tvare, ktorý pripomína Kráľovský trigón z Kríža Pravdy obrátený smerom nadol, symbolizujúci pôsobenie Všemohúceho Triglava do Stvorenia skrze Spravodlivosť, Lásku a Čistotu – teda Imanuela, Máriu a Irmingard.

Krajné vrchy sú nižšie, pretože národy, ktoré symbolizujú, už v minulosti sklamali. Samotný dvojkríž v súčasnom tvare sa najvýstižnejšie vysvetľuje slovami: „Utrpením a sebaobetovaním (spodné rameno) ku vzkrieseniu a víťazstvu (vrchné rameno).“ Toto vysvetlenie vytvára predpoklad pre pochopenie úplnej podstaty dvojkríža.

Aby sme poodhalili rúško tajomstva nad genézou príchodu dvojkríža na Slovensko, a aby sme našli jeho pôvod, musíme putovať hlbšie do dejín.

Na Slovensko prišiel dvojkríž z Byzancie a to ešte pred príchodom Konštantína a Metoda – za čias Samovej ríše, ktorá mala podporu Byzancie.
Odkiaľ prišiel dvojkríž do Byzancie prestane byť záhadou, ak si uvedomíme, že Mojžiš – zakladateľ židovského IS-RA-ela, pobudol istý čas u ABD-RU-SHINA v jeho Ríši IS-RA a dvojkríž poznal ako žezlo ABD-RU-SHINOVE.

Tu sa Mojžiš pripravoval na svoje poslanie a neskôr sprostredkovával Židom vedenie o jedinom Bohu, prinesené v tej dobe ABD-RU-SHINOM – kniežaťom Ríše IS-RA.

Ríša IS-RA sa nachádzala pod Egyptom a v okolitých krajinách jej vraveli Ríša Midjanského kniežaťa alebo kňaza, ako sa zachovala i v Biblii, kde sa píše o uchýlení sa Mojžiša pred Faraónovým hnevom pod ochranu Midjanského kniežaťa. Pod ochranu znamená, že táto ríša bola silná i voči vtedajšiemu Egyptu.

ABD-RU-SHIN jej názvom IS-RA vyjadril spojenie dvoch národov ISmanov a ARAbov.

K pôvodu dvojkríža, uverejňujeme preklad časti náhrobnej dosky ABD-RU-SHINA:

„Zbystrite pozornosť, ľudia (1), tu v ríši tieňov žije duševne (2) i pozemsky (3) dokonalý. Zbabelá ruka vraha (4) ho poslala dolu, jeho, ktorý bol múdrejší než posvätný ibis (5). Bol ako jasná plocha lesklého striebra, v ktorej sa prezerajú naše ženy (6). Bol čistý a svetlý a bol hodný nosiť korunu (7), ktorá mu teraz spadla z hlavy. Až sa na oblohe objaví znamenie rýb (8), až potom príde kráľ, ktorý mu bude čistotou rovný. Bude chudobný ako vták v povetrí (10) a bude vyslaný, aby zašliapol falošného hada (9). Až do tej doby bude ABD-RU-SHINOVE žezlo (11) odpočívať. Žiadny vládca nás nepovedie tak ako On. Bedákajte bratia (12), plačte osamelí, odišiel od nás ten, ktorý nám bol Otcom.“

Kto chce, vidí z textu jasný poukaz na bratstvo oboch Synov Božích i jasne vyobrazené žezlo ABD-RU-SHINA, ktoré držal v rukách pri svojom prvom príchode na našu Zem. Poukaz na znamenie rýb na oblohe a príchod Pána Ježiša a dobu, do ktorej bude ABD-RU-SHINOVE žezlo odpočívať, je tiež zrejmý.

Príchodom Konštantína a Metoda dvojkríž plne zakotvil svoje pôsobenie na území Slovenska, Panónie, Moravy, Sliezska, Čiech i Podkarpatskej Rusi.

Podľa legendy neskôr Štefan preberá Svätoplukovo žezlo s dvojkrížom, no koruna mu pri korunovácii padá z hlavy a predurčuje tak život Uhorska – Zeme u hor Turských (Tatier). Zo Svätoplukovej koruny bol odstránený dvojkríž a nahradený klasickým krížom. Tento sa pri páde koruny zo Štefanovej hlavy skrivil a tak ostal doteraz. Symbolizuje Perúnov šikmý rovnoranenný kríž.

V Uhorskom znaku je dvojkríž odsunutý bokom, i keď koruna pod ním ostáva. Vedenie o dvojkríži sa vytráca.

Štúrovci neskôr znovu prijímajú vedenie o dvojkríži a stavajú ho na modré trojvŕšie.

Počas prvého Československého štátu je dvojkríž umiestnený v mieste srdca na hrudi leva a tvar republiky pripomína baránka. Znamená to, že „Baránok“ ožíva a Lev chráni vedenie o dvojkríži. Predznačuje to mnohé udalosti, ktoré mohli nastať.

V tejto dobe v čase druhého pôsobenia Abdruschina na Zemi, vytvorením spojenia Imanuel – Parsifal – Abdruschin (pri rovnoramennom kríži Kráľovský trigón vľavo) znovu vyvstáva i vedenie o dvojkríži. Hitler však zajal Imanuela a znemožnil mu tak vytvorenie Tisícročnej ríše. „Baránkovi odsekol hlavu“ a dvojkríž sa samostatne zaskvel počas prvého Slovenského štátu.

Prezident Slovenského štátu mal snahu vybudovať národnú spoločnosť na základe Slova. Heslo „Za Boha život, za národ slobodu!“ to symbolizuje. Aká bola však realita? Dvojkrížu v znaku Slovenska chýbajú trigóny, a teda i vedenie o nich a hoci tento je biely, dvojkríž na rukávoch predstaviteľov Hlinkovej gardy je čierny, čo symbolizuje i pohyby v štáte, z jednej strany k bielemu a z druhej k čiernemu dvojkrížu zneužitému k násiliu a trápeniu bezbranných.

Po smrti pána Imanuela – v Nemeckom zajatí pod dozorom Gestapa, neskôr čierny dvojkríž horí v plameňoch pod Kriváňom na hrudi leva počas druhého Československého štátu. Tvar štátu – „Baránok“ už nemá roh, ani zadné nohy. Plamene majú za úlohu očistiť znesvätenie dvojkríža Hlinkovou gardou.

Vedenie o dvojkríži sa znovu prebúdza po roku 1989 avšak dvojkríž je znovu odsunutý bokom – tak ako v Uhorsku, tentoraz však za leva.

Nie ľud, ale svetské mocnosti znovu „odsekli Baránkovi hlavu“.

Na Slovensku dnes opäť žiari biely dvojkríž a vyzýva Slovákov i Slovenky k službe Všemohúcemu Triglavu. Slovenka – tá, ktorá čistotou svojho ducha svoje okolie k Slovu povznáša, je stále Slovenkou. Tak, ako kedysi, za dávnych čias, preciťuje pôsobenie Prakráľovnej Elizabeth do Stvorenia (pri rovnoramennom kríži Kráľovský trigón vpravo Elizabeth – Parsifal – Mária). Z názvov vidieť, že Slovensko je Slovenskom, Slovenky sú Slovenkami a ešte Slováci sa majú stať Slovenmi.

Vedenie o genéze dvojkríža sa dostáva touto cestou do širokej verejnosti.

Dvojkríž Nitry

Ako bolo zasľúbené, tak sa stane.

Slovák je ten, ktorý čaká na Slovo Pánovo a svojho veľkého pomocníka. Pretože Slovo Pánovo nás oslovuje v našom vnútri, a keď podľa neho žijeme – obrazne povedané‚ vychádza z nášho vnútra (nitra), tak Nitra je predurčená k tomu, aby v nej vzišla ruka Rytiera nesúceho dva spojené rovnoramenné kríže, symbolizujúce pôsobenie dvoch Synov Všemohúceho Otca Triglava – Syna Božieho Ježiša a Syna Človeka Imanuela. Im dvom je rovnoramenný kríž vlastný – pretože je Ich súčasťou a Oni dvaja Slovo Otcovo ľudstvu priniesli. Na znak neoddeliteľnosti pôsobenia Božích Synov sú kríže previazané.

Červená zástava symbolizuje krv preliatu ľudstvom za utrpenie, ktoré sme spôsobili Synom Božím pri ich vteleniach na Zemi.

Celý štít je posiaty malými rovnoramennými krížmi a tvar štítu je tiež krížový.

Vedenie o týchto dejoch nesie ruka Rytiera na Nitrianskom znaku.

Hjalfdar, Krišna, Lao-Tse, Zoroaster, Budha, Pán ABD-RU-SHIN, Mojžiš, Pán Ježiš, Mohamed a po druhý krát Pán Imanuel-Parsifal-Abdruschin.

Všetci, hoci každý v inej dobe a v inej reči nám Slovo Pánovo a vedenie o Jedinom Bohu priniesli.

My ľudia sa Slovu i jeho nositeľom klaniame..., ale kto z nás podľa Slova začal skutočne žiť?

Juraj Sitár