VEDA či VIERA

Evolúcia či Inteligentný Tvorca - 4.časť

- syati -

Presne nastavený vesmír
Prvky potrebné pre život

Presne nastavený vesmír

• Stephen Meyer - ( geofyzika, dejiny molekulárnej biológie,...):
  Antropicky presné nastavenie - najzákladnejšie zákony a parametre fyziky majú presné numerické hodnoty, ktoré by mohli
  byť úplne iné. Niet dôvodu, prečo by mali byť práve takéto. Nevieme, prečo sú také, aké sú. No všetky tieto konštanty a hodnoty s matematickou presnosťou umožňujú rozvoj života vo vesmíre: „Zoberte si len pomer rozpínavosti vesmíru, ktorá je presne nastavená na jednu časť z bilión bilión bilión bilión bilión bilión. ,Ide o to, že ak by bol tento pomer iný, teda len o trochu rýchlejší alebo len o trochu pomalší – nemohol by vzniknúť vesmír, v ktorom by mohol vzniknúť život.“
• Robin Collins - fyzik, matematik a filozof na univerzite v Texase, Austine a NotreDame:
  „Keď vedci hovoria o presnom usporiadaní vesmíru, vo všeobecnosti myslia na výnimočnú vyváženosť najzákladnejších zákonov a parametrov fyziky a počiatočných podmienok vesmíru. Naša myseľ nedokáže pochopiť ich dokonalú presnosť. Výsledkom takéhoto stavu je vesmír, ktorý mal presne také správne podmienky, aby umožnil vznik života. Zhoda okolností je príliš ohromujúca na to, aby to bol len výsledok náhody – dojem dizajnu a účelného usporiadania je neprekonateľný.“
• Sir Fred Hoyle: „Stačí pouvažovať nad týmito skutočnosťami zdravým rozumom a nemôžeme povedať nič iné, iba to, že
  s fyzikou, chémiou a biológiou sa pohrala akási super inteligencia a že o slepých silách prírody sa naozaj nedá hovoriť.“
• Fyzik Paul Davies: „Dojem dizajnu, účelného usporiadania je neprekonateľný – ak sa nám zdá, že tieto hodnoty sú presne usporiadané, je to preto, že v skutočnosti existuje niekto, kto to urobil.“
• Robin Collins: Rád používam analógiu s astronautmi, ktorý by pristáli na Marse a našli by tam pod umelou klenbou uzavretú biosféru. Na kontrolnom paneli by zistili, že celá stupnica hodnôt v tejto biosfére – v tomto prostredí spĺňa parametre na vznik
  života. Pomer kyslíka, teplota, vlhkosť, systém na výmenu vzduchu, systémy na produkciu potravy, generovanie energie, spracovanie odpadu,... Každá stupnica má veľmi široký rozsah rozličných nastavení a vy ľahko zistíte, že ak by ste len niečo
  trošičku posunuli, celé prostredie by sa vychýlilo z rovnováhy a život by tam nebol možný.
  Aký záver by ste z toho vyvodili? – Že to niekto veľmi starostlivo navrhol a vybudoval. Správne! Nepovedali by ste si, že správne zloženie komponentov v biosfére je tam len preto, že tam spontánne vybuchli nejaké sopky. Všetky súvislosti sú tak ohromujúco presné, že sa proste nedajú pripísať obyčajnej náhode alebo tvrdiť, že toto nepotrebuje žiadne vysvetlenie. Všetky úvisiace stupnice hodnôt sú nastavené a pospájané príliš presne na to, aby to bola slepá náhoda.
• Martin Rees – profesor astronómie v Cambridge, vymenovaný kráľovnou na kráľovského astronóma:„Aby mohol vesmír existovať tak ako existuje teraz, je nutné, aby sa vodík menil na hélium presným, ale relatívne impozantným spôsobom, pri ktorom sa mení sedem tisícin jeho hmoty na energiu. Keby ste túto hodnotu znížili len o trošíčku – z 0,007% na 0,006 % - táto transformácia by sa už nemohla udiať a vesmír by pozostával len z vodíka, z ničoho iného. Keby ste túto hodnotu len o trošíčku zvýšili – na 0,008 % - viazali by sa tak veľmi, že vodík by sa už dávno minul. Nech by sa to pohlo na tú či onú stranu by znamenalo, že vesmír ktorý poznáme by tu nebol.“
• Steven Weinberg – tvrdý ateista, nositeľ Nobelovej ceny: „Je úžasné ako je kozmologická konštanta –„KK“ (hustota energie prázdneho priestoru) výrazne dobre prispôsobená v náš prospech.“ Ak by bola KK veľká a pozitívna – pôsobila by odpudivo
  a zväčšovala by sa so vzdialenosťou. Bránilo by to v zhlukovaní hmoty – formovaniu galaxii, planét,...ľudí.
  Ak by bola veľkou a negatívnou – správala by sa príťažlivo a takmer okamžite by zvrátila rozťažnosť vesmíru. Tak či onak, život by prehral. No neudialo sa tak. Pozorovania ukázali, že KK je omnoho menšia než by sme odhadovali na základe prvých princípov. Jej nastavenie je tak ohromujúco presne, že je v širokej vedeckej verejnosti považované za najväčší problém, ktorému dnes čelí fyzika a kozmológia.
  Vedci sa zhodujú v presnosti jej nastavenia odhadom na aspoň jednu 100 milión miliárd miliárd miliárd miliárd miliárdtinu. Bolo by to číslo 10 nasledované 53 nulami. To je nepochopiteľne presné. Je to ako keby ste stáli stratený niekde vo vesmíre
  a náhodilo by ste chceli hodiť šípku smerom k Zemi. Ako keby ste chceli trafiť šípkou do priestoru menšieho ako je atóm.

Teraz si však predstavte, že spojíte presnosť nastavenia KK a presnosť nastavenia gravitácie. Toto by posunulo dôkaz presného nastavenia na hodnotu jednej čiastočky z 10 000 trilión trilión trilión triliónov. To by zodpovedalo jedinému atómu v celom vesmíre.
To však stále nie je všetko! Existuje množstvo ďalších dôkazov presného nastavenia. Rozdiel v hmotnosti medzi neutrónmi
a protónmi. Keby sa zvýšila hmotnosť neutrónu o jednu čiastočku zo 700, zastaví sa nukleárna fúzia vo hviezdach. Alebo keby sme
znížili nukleárnu silu. Bola by slabá na zabránenie odpudivej sily medzi protónmi v jadre atómu. Nezabránila by rozpadnutiu sa všetkých atómov okrem vodíka...

Mohli by sme takto pokračovať ďalej a ďalej... a zistená presnosť nastavení by bola stále vyššia a vyššia.

• Oxfordský fyzik Roger Penrose: Hodnota parametra pôvodného objemu fázového priestoru si vyžaduje presnosť nastavenia 1 ku 10.000.000.000 vynásobených samo sebou 123 krát. Takéto číslo by bolo nemožné dokonca úplne celé napísať , pretože by si vyžadovalo viac núl, ako je počet elementárnych častíc v celom vesmíre.
• Časopis Discover: Vo svete nekonečne malých pravdepodobností, usporiadať a nastaviť všetky konštanty fyziky, síl prírody
  a ďalších fyzikálnych zákonov a princípov nevyhnutných pre život do fungujúcej štruktúry, si vyžaduje takú dokonalú súhru náhod, že už pri pohľade na to je zbytočné snažiť sa vysvetliť ich presné usporiadanie ako vedľajší produkt náhodného vývoja.

Nech sa to ale zdá akokoľvek nemožné, musíme čisto teoreticky prijať aj tú možnosť, že sa to „všetko“ nastavilo len náhodou:
Stavil by som sa s vami o 1000$, že keď 50 krát vyhodím do vzduchu mincu, tak spadne vždy lícom hore. Keď sa mi to potom naozaj podarí, vy to aj tak neprijmete. Prečo? Budete vedieť, že pravdepodobnosť úspechu je nízka až nemožná. Skutočnosť, že som to dokázal aj napriek takej vysokej nepravdepodobnosti, by bola pre vás silným dôkazom, že som to celé nejako zmanipuloval. To isté musíme povedať aj ohľadne presného usporiadania vesmíru. Skôr než by ste boli ochotní prijať, že je za to zodpovedná bezcieľna náhoda, radšej uznáte, že je to silný dôkaz o tom, že vesmír niekto takto zmanipuloval – účelne usporiadal.

• Sir Fred Hoyle: „Niekto sa tu s fyzikou poriadne pohral“ – Hviezdy vo svojom vnútri v presnom pomere produkujú kyslík
  a uhlík. Ak by sme nešetrne zasiahli do rezonančných stavov uhlíka nezískali by sme materiál na vytvorenie života. Už po jednopercentnej zmene v silnej nukleárnej sile by mala 30-1000 násobný dopad na produkciu kyslíka a uhlíka vo hviezdach.

Čo by sa stalo pri malej zmene niektorej z týchto presne nastavených hodnôt?

• Robin Collins: Predstavme si stupnicu hodnôt ako na rozhlasovom rádioprijímači s tým rozdielom, že sa táto stupnica tiahne celým vesmírom. Je rozdelená na jednocentimetrové dieliky, čo znamená, že po jej celej dĺžke budú miliardy a miliardy týchto dielikov. Celá dĺžka tejto stupnice bude predstavovať rozsah rozličných síl v prírode, kedy gravitácia je na začiatku, pretože je najmenšou zo síl a najsilnejšou bude nukleárna sila.. Je enormne veľká – až 10 000 miliárd miliárd miliárd miliárd krát väčšia ako gravitácia.
  Teraz si predstavme, že rozsah možných nastavení len pre samotnú gravitáciu je veľký ako úplný rozsah všetkých síl. Ak by sme ju pohli z miesta kde sa nachádza len o jeden centimeter, následky na život vo vesmíre by boli katastrofálne. Malé presunutie tohoto spektra síl by zvýšilo gravitáciu miliárdnásobne. No v skutočnosti by to nebola ani tak veľká zmena. Keď to porovnáme so všetkými silami v prírode, je to absolútne malý pohyb. Všetky živočíchy s rozmermi približne veľkosti človeka by boli zničené. Vo svete so silnejšou gravitáciou by dokonca aj hmyz musel mať hrubé nohy aby sa udržal. Väčšie zvieratá by už vôbec nemohli existovať. Pri tisíckrát väčšej gravitačnej sile by Zem mala priemer len 20 metrov, čo by nedokázalo udržať
  žiaden ekosystém. Hviezdy, ktoré sú staré len miliardu rokov – oproti 10 miliardám rokov nášho slnka – by proste nemohli existovať.
  V porovnaní s celým rozsahom všetkých síl existujúcich v prírode, má gravitácia nepochopiteľne úzky priestor v ktorom môže existovať život. Zo všetkých možných nastavení na pomyslenej stupnici od jedného konca vesmír po druhý sa stalo, že je umiestnená presne na tom správnom kúsku rozmeru jedného centimetra... Gravitácia je pritom len jedným z parametrov, ktoré vedci dobre preskúmali. Existuje viac ako 30 fyzikálnych či kozmologických parametrov, ktoré si vyžadujú úplne presné nastavenie na to, aby mohol existovať vesmír, ktorý zachováva život.
• Alister McGrath: erudovaný teológ, molekulárna biofyzika Oxford: „Je to len čistá náhoda, že zákony prírody umožňujú existenciu života?“
• Fyzik Paul Davies: Vesmír je vo svojej súčasnej štruktúre veľmi citlivý aj na najmenšie odchýlky čo sa týka číselných hodnôt.
  Vzhľadom k tomu je veľmi ťažké odolávať dojmu, že do takýchto detailov nebol veľmi dôkladne premyslený...
  Najviac ma ovplyvnil „veľký počet náhod a antropický princíp v kozmológii.“ Tento princíp tvrdí, že „všetky zdanlivo náhodné a navzájom nesúvisiace konštanty vo fyzike majú spoločnú jednu zvláštnosť – majú presne také hodnoty, ktoré potrebujete na to, aby ste vytvorili vesmír, v ktorom môže vznikať život. Toto ohromujúco presné nastavenie vesmíru je jedným z kľúčových dôkazov, ktoré nasvedčujú tomu, že vesmír musí byť skvelým dielom majstrovského tvorcu.“
• Robert Augros a George Stanciu (autori The new Story of Science): „Ak sa vesmír zameriava na to, aby vyprodukoval človeka, predpokladá to, že mu tento zámer dáva nejaká myseľ. Aj keď človek nieje fyzickým centrom vesmíru, javí sa, že je centrom jeho zámeru.“
• Paul Davies: „Vďaka svojej vedeckej práci som začal stále hlbšie a hlbšie veriť, že náš fyzický vesmír je poskladaný s takou ohromujúcou dômyselnosťou, že ho viac nemôžem akceptovať ako obyčajný holý fakt. Nemôžem už viac veriť, že naša existencia v tomto vesmíre je len hračkou osudu, akousi historickou náhodou, či náhodným zábleskom v tejto veľkej kozmickej dráme.“

Za posledné desaťročia čoraz väčší počet vedcov a filozofov vyslovilo na základe viacerých poznatkov svoje vlastné závery. Zmenili za posledných 30 rokov svoje postoje a súhlasia s tým, že vesmír nemožno rozumne vysvetľovať ako nejaký kozmický omyl.

• John Polkinghorn: „Sú medzi nimi mnohí, ktorých nemožno podozrievať, že by boli ovplyvnení akýmkoľvek náboženským
  učením.“
• John Templeton: „Nebolo by čudné, keby bezcieľny vesmír len náhodou stvoril ľudské bytosti, ktoré sú priam posadnuté
  hľadaním svojho zmyslu?“
• Patrick Glynn - bývalý vyjednávač Reaganovej administratívy pre kontrolu zbrojenia, dnes zástupca riaditeľa politických vied Univerzity Georgia:
  „Za 20 rokov, čo som sa rozhodol pre filozofický ateizmus, sa objavilo široké spektrum systematickej literatúry, ktorá nielen do
  hĺbky spochybnila, ale pri všetkom racionálnom uvažovaní aj úplne vyvrátila môj ateistický svetonázor. Pre inteligentného
  človeka niet dostatočného dôvodu, aby sa spoliehal na ilúzie ateizmu či agnosticizmu.“ Antropický dôkaz nám poskytuje práve také silné náznaky o existencii Boha aké sa od rozumu a vedy vôbec dajú očakávať. Je iróniou, že obraz vesmíru poskytovaný najmodernejšou vedou 20.stor. je bližší k duchu odkazu, ktorý nám dáva kniha Genesis než čokoľvek iné, čo nám veda ponúkla od čias Koperníka.

Napriek ohromnej sile doteraz uvedených argumentov existujú alternatívne teórie, ktoré, ako vždy doposiaľ majú jediný cieľ. Vyhnúť sa zjavným záverom antropického nastavenia a z neho vyplývajúcej existencie inteligentného tvorcu.
Jednou z takýchto teórii je teória o systéme, ktorý by zadefinoval všetky parametre fyziky presne v tých hodnotách, ktoré majú. Avšak takéto riešenie by posunulo nemožnosť takéhoto presného usporiadania len o jednu úroveň vyššie.
Bolo by naozaj úžasné, keby nejaká veľká zjednocujúca teória dokázala z toho neuveriteľného množstva možností zadefinovať prečo sú všetky presne nastavené hodnoty práve tam, kde sú, takže dokážu vytvárať prostredie, ktoré podporuje vo vesmíre život. Potom by platilo, že nejaký zákon už na počiatku vesmíru určil, aby sa raz v budúcnosti všetky veličiny ustálili na konkrétnych hodnotách. Nastaviť všetky jednotlivé hodnoty rôznych síl vesmíru tak aby tvorili úžasný súzvuk a vytvárali prostredie pre život, je veľmi ťažké. No ešte ťažšie by bolo vytvoriť zákon, ktorého následkom sa všetky potrebné sily rozvinú do špecifických pozícii a hodnôt. To by naznačovalo, že inteligentný dizajnér bol ešte geniálnejší než sme si spočiatku mysleli.

S podobným záverom by skončila aj ďalšia teória, v ktorej sa predpokladá akýsi „generátor – fyzikálny mechanizmus na výrobu vesmírov.“ Neutíchajúce snahy o zahladenie stôp inteligencie stojacej na pozadí vesmíru vedú často až k absurdným teóriám, ktoré si vyžadujú minimálne toľko odvahy veriť im, ako každé iné náboženstvo.

Povedzme, že nájdeme nejaké kosti dinosaurov. Považovali by sme ich prirodzene za silný dôkaz, že v minulosti dinosaury žili. Pretože aj keď dinosaura nikto nikdy nevidel, máme skúsenosť, že sme pozostatky kostier našli aj po iných zvieratách. Vysvetlenie existencie dinosaura je len prirodzeným vyvodením z iných bežných skúseností.
Predpokladajme ale, že je tu skeptik, ktorý o existencii dinosaurov pochybuje. Snažil by sa teda existenciu kostí vysvetliť inak.
Začal by tvrdiť, že existenciu kostí spôsobilo nejaké silové pole, ktoré takéto kosti produkuje a oni sa z ničoho nič zmaterializujú. Tak počkať, veď nepoznáme žiadne fyzikálne zákony, ktoré by umožnili vyprodukovať dinosaurie kosti len tak z ničoho. Nuž viete, my sme tieto zákony ešte neobjavili, ani tie silové polia sme nenašli, ale za nejaký čas ich určite nájdeme...
Myslím, že nič by vo vás nenabúralo istotu, že dinosaury existovali, pretože by to bolo prirodzene odvodené od vecí, ktoré už poznáte. Tento skeptik však bude musieť vynájsť celú sériu fyzikálnych zákonov a celý nový mechanizmus vzniku vecí, ktoré nebudú prirodzeným odvodením od ničoho, čo doteraz poznáme alebo čo sme už zakúsili. Teda existencia inteligentného dizajnéra je prirodzeným odvodením od toho, čo už poznáme.

Vezmime si len ľudskú myseľ schopnú vytvoriť jemne vyladený prístroj, raketu, televízor, motor,... Naša myseľ produkuje komplexné a fungujúce mechanizmy. Takže odvolávanie sa na supermyseľ, inteligentného dizajnéra, konštruktéra či stvoriteľa, bez
ohľadu na meno akým ho nazveme, dáva hlboký zmysel i z pohľadu vedy.

• Robin Collins: Mne neprekáža ak sa vedci snažia nájsť naturalistické vysvetlenia, no nepovedal by som, že poslaním fyziky je vysvetliť všetko naturalisticky. Poslaním fyziky je hľadať naturalistické vysvetlenia až potiaľ, pokiaľ sa dá. No keďže veda dokáže vysvetliť jednu skupinu zákonov odvolávaním sa na ešte základnejšiu skupinu zákonov, nikdy takto sama nedokáže úplne vysvetliť tie úplne prvé zákony. Pri vysvetľovaní týchto zákonov človek prechádza z fyziky do oblasti metafyziky. Hoci dovolávanie sa Boha nemusí byť výraznou súčasťou vedy, patrí k podstate vedy vydať sa na základe dôkazov a ich dôsledkov kamkoľvek nás vedú. Nemali by sme sa hypotéze o Bohu vyhýbať, ak do nej sedia všetky fakty.
• Robin Collins: Krása je ďalšou z oblastí, ktoré nám odhaľujú pôsobenie vyššej inteligencie. Zamyslite sa nad výnimočnou krásou, eleganciou, harmóniou a vynaliezavosťou, aké nachádzame v zákonoch prírody. Nedalo by sa ale povedať, že definovanie krásy je závislé od toho, kto na ňu hľadí? Nie všetka krása je subjektívna. Má aj svoje objektívne aspekty.
• William Hoagarth (18.stor.kniha – Analýza krásy): Určujúcou črtou krásy či elegancie je jednoduchosť v mnohorakosti. Práve toto neskôr veda objavila – svet, kde najzákladnejšia jednoduchosť umožňuje povstať enormnej zložitosti potrebnej pre život. Je možné, že koncept krásy je len výsledkom evolúcie? Nebol náš zmysel pre krásu formovaný prirodzeným výberom?
  To by sa však týkalo len vecí, ktoré môžeme vidieť, dotknúť sa ich, počuť. Ale evolúcia by nedokázala vysvetliť krásu
  v neviditeľnom svete fyzikálnych zákonov a matematiky. Vo fyzike nachádzame priam záhadný stupeň harmónie, symetrie
  a proporcionality. Tiež niečo, čo ja občas nazývam „objaviteľnosť“. Myslím, že zákony prírody akoby boli starostlivo pripravené na to, že ich budú môcť objaviť bytosti s našim stupňom inteligencie.
• Paul Davies: Zvyčajnou reakciou fyzikov na ohromujúce objavy je zmes radosti a užasnutia nad prepracovanou zložitosťou
  a eleganciou prírody. Obyčajne povedia niečo ako: v živote by mi nenapadlo, že sa to dá urobiť takto. Ak je tá príroda taká múdra, že dokáže využívať mechanizmy, ktoré nás privádzajú do úžasu svojou dôvtipnosťou, nie je to presvedčivý dôkaz, že za fyzickým vesmírom existuje inteligentný činiteľ? Ak tí najlepší ľudský géniovia len s ťažkosťami dokážu rozlúštiť hlbšie pochody v prírode, ako je možné predpokladať, že tieto sú len bezcieľnou náhodou, výsledkom slepého vývoja?

Odkrývanie zákonov fyziky pripomína lúštenie zložitej krížovky. Pri krížovke by nám nikdy nenapadlo predpokladať, že slová sa do týchto previazaných súvislostí naskladali len tak samé od seba, úplnou náhodou.“
Z ateistického pohľadu niet žiadneho dôvodu očakávať, že základné zákony prírody budú krásne či elegantné, pretože by mohli
byť hocijaké. Dokonca aj Weinberg, sám ateista, pripustil, že príroda sa niekedy zdá byť krajšia než je to nevyhnutne potrebné.
No presné usporiadanie vesmíru vo svojej jednoduchosti, kráse a elegancii dáva zmysel ak k tomu pristupujeme z pohľadu hypotézy
o existencii Boha. Naša klasická koncepcia Boha tvrdí, že je to najväčšie možné bytie a preto aj bytie s najdokonalejším zmyslom pre estetiku. Vôbec potom neprekvapuje, že by Boh stvoril svet plný neprekonateľného dôvtipu a krásy na tej najzákladnejšej rovine.
V Liste Rimanom 1,20 sa píše, že Božiu večnú moc a prirodzenosť môžeme vidieť a porozumieť skrze veci, ktoré stvoril. A preto sa ľudstvo nemá na čo vyhovárať. Ja chápem fyziku tak, že odkrýva dôkazy o Bohu. Odkrýva ich v omnoho hlbšej a skrytejšej rovine
o akej naši predkovia mohli len snívať.

Fakt o presnom usporiadaní vesmíru nám sám o sebe nedokáže napovedať, či je Boh osobný alebo nie. Na to musíme prísť inými spôsobmi. Neumožňuje nám urobiť závery tak, ako keď nám matematici povedia, že 2 + 2 sú 4. Je to kumulatívny argument.
Výnimočné nastavenie zákonov a konštánt prírody, ich krása, objaviteľnosť a zrozumiteľnosť dáva dokopy obraz, kedy je najrozumnejšie rozhodnúť sa pre hypotézu o Bohu. Všetky ostatné teórie tu zlyhali.

• Freeman Dyson – fyzik: dôkaz presného usporiadania vesmíru nasvedčuje tomu, že vesmír nejako musel vedieť, že ľudstvo raz príde.

Tejto myšlienky sa niektorí fyzici priam hrozia, pretože si myslia,
že ich poslaním je nájsť matematické vysvetlenie existencie prírody, kde nebude miesta pre Stvoriteľa.

Prvky potrebné pre život

Hlavný postoj vedcov prijímajúcich kopernikovský princíp je, že keby ste kdekoľvek vo vesmíre našli miesto, kde sa udrží voda
v tekutom stave dostatočne dlhý čas, potom sa tam život rozvinie tak, ako to bolo na Zemi. Je pravda, že na to, aby niekde mohol byť
život potrebujete vodu. Voda je univerzálnym spúšťadlom akýchkoľvek reakcií a rovnako tak potrebujete uhlík, ktorý slúži ako základný atóm stavebných molekúl života. Ale potrebujete oveľa viac ďalších prvkov. Ľudia potrebujú 26 hlavných prvkov, baktérie asi 16. Problém je len v tom, že ani jedno planetárne teleso nie je zdrojom všetkých týchto chemických prvkov v potrebnej forme
a množstve.
(Autori sci-fi radi špekulujú o mimozemskom živote, ktorý sa zakladá radikálne na inom spôsobe - napríklad, že základom ich života je kremík namiesto uhlíka).
Pri vode a uhlíku máme asi pol tucta rozličných vlastností, ktoré sú optimálne pre život. A nič iné sa im ani len nepribližuje. Kremík ďaleko zaostáva za uhlíkom. Nanešťastie ľudom sa zdá, že stvoriť život je ľahké. Myslia si, že stačí mať k dispozícii tečúcu vodu a vznikne život. Na život sa pozerajú ako na nejaký sekundárny jav. No treba si uvedomiť, že geológia a biológia spolu veľmi úzko súvisia. Život si nemôžete predstavovať akoby bol nezávislý od geofyzikálnych a meteorologických procesov na planéte. K životu nie sú potrebné len tie správne chemické prvky, ale aj vhodné vesmírne podmienky.

Ukazuje sa, že naša zem určite nie je obyčajnou skalou vo vesmíre, že naše slnko má ďaleko od priemernosti a že ešte aj poloha našej planéty v galaxii je akosi tajuplne šťastná.

• Geológ, prof. Peter Ward a astronóm Donald Brownlee. Ich istota, že existencia komplexného života je nevšednou zriedkavosťou je podoprená presvedčujúcimi zisteniami bez akejkoľvek súvislosti s teologickými pohľadmi. Postavenie Zeme vo vesmíre, jej
  veľkosť, zloženie, štruktúra, atmosféra, teplota, vnútorné usporiadanie, jej veľmi zložité cykly, ktoré sú nevyhnuté pre život - obeh uhlíka, kyslíka, fosforu, síry, vápnika, sodíka, to všetko je významným svedectvom toho, že našej planéte vládne pozoruhodná rovnováha. Je to gigantický a veľmi dobre zostrojený stroj na teplo, ktorého zdrojom energie je rádioaktivita. Keby sa Zem otáčala o niečo pomalšie, kontinenty by sa nemohli rozvinúť do súčasnej podoby, železo by sa nikdy nemohlo roztaviť
  a odtiecť do tekutého jadra, no a tak by sa teda nikdy nesformovalo jej magnetické pole. Ak by tam bolo viac rádioaktívneho paliva, mechanizmus uvoľňovania energie by bol rýchlejší a vulkanický prach by zatemnil slnko. Atmosféra by bola príliš hustá
  a na celom povrchu zeme by boli denne zemetrasenia a vulkanické výbuchy.

Čo všetko vlastne v našom solárnom systéme umožňuje život na Zemi?

• Guillermo Gonzales – astronóm: Stále viac astronómov zisťuje ako ostatné planéty súvisia s obývateľnosťou Zeme. George Wetherill z Carnegieho inštitútu odhalil, že Jupiter , ktorý je asi 300 krát objemnejší ako Zem, slúži ako štít, ktorý nás chráni pred dopadom príliš veľkého množstva komét. Kométy doslova odchyľuje z ich dráh a tak im zabraňuje aby sa dostali do vnútorného solárneho systému. Aj Saturn a Urán zohrávajú pre nás takúto úlohu. Pred asteroidmi nás chráni obranná línia Marsu spolu
  s Jupiterom a Venušou. Dokonca aj povrch Mesiaca, hoci je dosť malý, ukazuje čo všetko zachytil.

Ak by náš Jupiter mal viac elipsovitú dráhu, naša Zem by nebola schopná zachovávať svoju kruhovú dráhu. Na Zemi by sa nedokázala udržať stála teplota a stabilná klíma. Už aj malé výchylky v našej takmer kruhovej dráhe by mohli spôsobiť dobu ľadovú kvôli presunom teplôt na povrchu planéty.

Podstatná je aj vzdialenosť Zeme od Slnka. Ak by sa zmenila o 5% na tú či onú stranu, bolo by to pre život na Zemi katastrofou. Oblasť, v ktorej je možný život v solárnom systéme, je omnoho menšia, ako si väčšina ľudí myslí.

Aj parametre nášho Slnka sú dôležité. Patrí medzi 10% všetkých najväčších hviezd (nazvaných G-žltý trpaslíci) v galaxii. Ak by ste si len tak naslepo vybrali nejakú hviezdu, veľmi pravdepodobne bude menšia ako je naše Slnko (teda bude jednou z 80% všetkých hviezd nazvaných Červený trpaslíci). Červený trpaslíci vyžarujú väčšinu svojej radiácie v červenej časti celého spektra, čo znižuje
účinnosť fotosyntézy. Omnoho väčším problémom je, že čím je hviezda menšia, tým sa znižuje aj jej svietivosť. Aby si teda planéta takejto hviezdy zachovala na povrchu vodu, potrebuje na to dostatočné teplo a preto by musela obiehať bližšie okolo takejto hviezdy.
Tu sa stáva problémom prílivová sila medzi hviezdou a planétou, ktorá by spôsobila, že by sa spomalila jej rotácia, až by skončila
v uzamknutom stave – vždy obrátená ku hviezde len jednou a tou istou stranou. Takýto stav by neumožnil vznik života. Pri takejto vzájomnej blízkosti by boli veľkým problémom aj erupcie na povrchu hviezdy a zvýšené časticové žiarenie, ktoré by zničilo atmosféru
a ozónovú vrstvu. No akoby „náhodou“, má to naše Slnko nielen tú správnu hmotnosť, ale vyžaruje v spektre aj tie správne farby, má potrebné množstvo ťažkých kovov potrebných na vybudovanie obývateľnej planéty veľkosti Zeme, hodnota jeho svietivého výkonu kolísa len v ráde desatín percenta voči celému slnečnému cyklu.

Mesiac je dôležitý, lebo podporuje život na zemi. Stabilizuje sklon zemskej osi s ktorým súvisí striedanie ročných období. Ďalej zväčšuje príliv a odliv. Má na ňom 60% a slnko 40% podiel. Vďaka tomu sa z kontinentov dostávajú do oceánov živiny, ktoré by sa tam inak nedostali. Vplýva tak zároveň na rozsiahle prúdenie vody v oceánoch - prenášaniu množstva tepla, a tak udržiavaniu miernych teplôt vo vyšších zemepisných šírkach. Ak by bol Mesiac väčší, zväčšil by sa príliv i odliv a spomalilo by sa otáčanie Zeme – predĺžili by sa dni a narástol by teplotný rozdiel medzi dňom a nocou. Mesiac má teda takisto „náhodou“ tú správnu veľkosť a vzdialenosť od Zeme.

Na udržanie atmosféry potrebuje obývateľná planéta určitú minimálnu hmotnosť. Atmosféru potrebuje na cirkuláciu plynov, a na ochranu pred kozmickým žiarením. Musí obsahovať kyslík v potrebnom pomere, ktorý je presne potrebných20% pre metabolizmus
vyšších organizmov a na umožnenie vzniku ohňa. Musí mať správnu veľkosť aby sa teplo z jadra nestrácalo príliš rýchlo. Ak by bola
väčšia, zvýšila by sa aj povrchová gravitácia a boli by možné menšie povrchové kontrasty medzi dnom oceánov a horami. Jej následkom by sa vytváral stále hladší povrch. Ak by sa vyrovnal celý povrch Zeme, voda by sa rozliala rovnomerne a dosahovala by hĺbku 2km.
Avšak čisto vodný svet by nevedel regulovať koncentráciu soli odparovaním na plytčinách (vznikol by presýtený slaný roztok), z kontinentov by sa nedostávali živiny do vody, ...

• Astronóm Guillermo Gonzales a filozof Jay Wesley Richards: Zistili sme, že naša poloha vo vesmíre, v našej galaxii a v našej
  slnečnej sústave, ako aj veľkosť a rotácia zeme, hmotnosť mesiaca a slnka a tak ďalej- spolu vytvárajú úžasné zoskupenie na to aby bola Zem obývateľnou planétou. Okrem toho sme zistili, že práve tie isté podmienky, ktoré umožňujú na Zemi existenciu inteligentného života nám ohromne zvláštnym a zaujímavým spôsobom umožňujú pozorovať a analyzovať vesmír. Ba vlastne predkladáme verejnosti otázku, či vesmír nebol doslova vytvorený na to, aby ho niekto objavoval.

Iba niektoré typy planetárneho prostredia môžu byť pohostinnými pre život. Vychádzajúc z matematickej pravdepodobnosti,
možno si ľahko odvodiť, že mnohé hviezdy majú prostredie podobné zemi. Keď uvažujeme o miliardách hviezd tvoriacich mliečnu dráhu, mohli by sme logicky predpokladať , že v tejto galaxii sa nachádzajú aj iné planéty, na ktorých je život, ktoré sa však musia nachádzať v „galakticky obývateľnej zóne“ – mieste, kde by mohli byť obývateľné planéty. Obývateľnú planétu si nemôžete vytvoriť len tak hocikde. Keď uvažujete o vesmíre zistíte, že je tu veľké množstvo vecí, ktoré život ohrozujú.

Náš typ galaxie má určite najoptimálnejšiu obývateľnosť, pretože poskytuje bezpečné zóny. Galaxie majú rozličné stupne hviezdnych formácií, kde sa zhlukujú medzihviezdne plyny, formujú sa do hviezdnych zhlukov a kde veľké hviezdy vybuchujú ako supernovy. Miesta s takouto aktívnou formáciou hviezd sú veľmi nebezpečné. V našej galaxii sú takéto miesta predovšetkým
v špirálových ramenách, kde sú aj veľmi riskantné obrie molekulárne mraky. Naša Zem je však umiestnená medzi špirálovými ramenami Sagittarius a Perseus. Takisto sme veľmi ďaleko od jadra, čo je tiež veľmi nebezpečné miesto, pretože tam je obrovská čierna diera, podobne ako u takmer každej blízkej galaxii a neporovnateľne vyššia radiácia. Existencia planét je teda možná len v úzkej bezpečnej zóne. Skúmali sme aj iné oblasti – špirálovité ramená, galaktické centrá, guľovité zhluky či okraj diskov. Podmienky pre život neboli dobré nikde. Neviem si predstaviť lepšie miesto ako je toto.

Zatmenia sú zo Zeme viditeľné omnoho lepšie ako z ktorejkoľvek inej planéty našej slnečnej sústavy. Na Zemi sa prekvapujúco spája niekoľko vlastností, ktoré umožňujú ľuďom dokonale pozorovať zatmenia Slnka, ale neexistuje žiadny fyzikálny zákon, ktorý by
na to exaktne poukazoval. Naša slnečná sústava má 9 planét a viac ako 63 mesiacov. Zem je však tým najlepším miestom, z ktorého sa dá sledovať úplné zatmenie Slnka. Úplné zatmenie je možné len preto, že Slnko je 400x väčšie ako Mesiac a zároveň je 400x od neho vzdialenejšie. Práve táto „zhoda okolností“ z nich vytvára dokonalý pár.
Vďaka tejto konfigurácii a vďaka tomu že Zem je najvnútornejšia planéta s Mesiacom, môžu pozorovatelia na Zemi rozoznať jemnejšie detaily v chromosfére Slnka a jeho korony. Pozorovanie zatmení je pre nás veľkým vedeckým objavovaním, ktoré by bez zatmenia nebolo možné. Pomáha zistiť viac o podstate hviezd. Použitím spektroskopov astronómovia zistili ako vzniká farebné spektrum Slnka a pomohlo to interpretácii spektra vzdialených hviezd. Dokonalé zatmenie pomohlo potvrdiť skutočnosť, že gravitácia ohýba svetlo a historické záznamy zatmení umožnili vypočítať zmeny v rotácii Zeme za stovky rokov dozadu a prispôsobiť tak staroveké letopočty súčasnému systému.

Čo ma naozaj prekvapuje je, že dokonalé zatmenia Slnka sa dejú v našom vesmíre práve v čase a na práve mieste, kde sa vyskytujú pozorovatelia, ktorí ich môžu vidieť.

• Jay Wesley Richards: Pripadá nám záhadné, že to isté, čo našu planétu robí obývateľnou, umožňuje tiež vedecké bádanie a objavy. Je tu vzájomná súvislosť a prepojenosť. Nazvali sme to Obývateľnosť a Merateľnosť – teda, že tie isté zriedkavé
  zvláštnosti (konfigurácia slnečnej sústavy), ktoré umožňujú našu vlastnú existenciu, nám takisto poskytujú tie najlepšie celkové usporiadanie, aby sme boli schopní objavovať svet okolo nás.
  Pozoruhodný je aj komplikovaný fyzikálny proces, ktorého výsledkom sú vrstvy rozličných cenných rúd nachádzajúcich sa tesne pod povrchom planéty. Vytvorenie vrstiev rozličných rúd a ich umiestnenie tesne pod zemským povrchom je výsledkom omnoho dôkladnejších procesov, než je len jednoduchá geologická náhoda. Vznik takej vysokej koncentrácie prvkov, ktoré sú rozhodujúce pre rozvoj civilizácie a technológie, mohla spôsobiť len presná postupnosť fyzikálnych a chemických udalostí, ktoré nastali v správnom prostredí a v správnej postupnosti, v konkrétnych klimatických podmienkach.
  Výnimočné podmienky, ktoré vytvárajú na Zemi veľmi priaznivé prostredie pre život opäť a znovu, robia z našej planéty miesto, ktoré je veľmi vhodné na pozorovanie, analyzovanie a pochopenie okolitého vesmíru.
  „Je to len akási kozmická zvláštnosť alebo máme len také veľké šťastie? Ja si myslím, že múdrosť znamená aj schopnosť vidieť rozdiel medzi obyčajnou zhodou okolností a zmysluplným usporiadaním.“
• Ward a Brownlee sa vo svojej knihe vyhýbajú záverom o účelnom usporiadaní, no občas sa v ich texte objavia slová ako „veľké
  šťastie, udalosť akých je málo....“ Ale je šťastná náhoda dostatočným vysvetlením, že na Zemi nastala taká ohromná súhra extrémne nepravdepodobných okolností, ktoré umožnili ľudským bytostiam ich vlastný vývoj?
• John O´Keefe - akademické tituly na Hovard a Chicago University, Goddardovo ocenenie v NASA:
  „Podľa astronomických výpočtov sme my ľudia jedna rozmaznávaná skupina stvorení, o ktorú je veľmi dobre postarané . Naše darvinistické výroky, že sme k tomu všetkému dospeli sami, sú rovnako smiešne a zábavné, ako odvážne snahy malého dieťatka stáť na vlastných nohách a odmietať pritom maminu ruku. Ak by vesmír nebol stvorený s tou najdetailnejšou precíznosťou, nikdy by sme nemohli existovať. Môj názor je, že tieto okolnosti naznačujú, že vesmír bol stvorený tak, aby v ňom mohol žiť človek.“

Nové dôkazy, ktoré potenciálne mohli hypotézu dizajnu vyvrátiť ju vlastne nakoniec len potvrdili. Veda stále nachádza dôkazy, ktoré ukazujú smerom ku Stvoriteľovi.

Ak Boh skonštruoval pre ľudí obývateľné životné prostredie s takou presnosťou, starostlivosťou, láskavosťou
a súvislosťami, ktoré človeku vyrážajú dych, potom mal na to nejaký dôvod. Je len prirodzené, že chcel, aby ho objavovali, merali, skúmali, aby ho oceňovali a aby sa ním nechali inšpirovať – no nadovšetko, aby ho skrze neho mohli objaviť.

Na základe materiálov z rozsiahleho prieskumu danej problematiky Lee Strobelom, internetových zdrojov a odborných článkov spracovali: - syati -

Stránky autorov:  www.z7h.sk