Ponuka

07 10 02 Aktuálny odkaz Komenského Veľkej didaktiky

Aktuálny odkaz Komenského Veľkej didaktiky

Ing. Miroslav Padyšák

 

Motto: Môj Kristus vie, že moje srdce je také jednoduché, že mne je jedno, či učím, alebo sa učím, či napomínam, alebo som napomínaný, či som učiteľom učiteľov (ak by to bolo nejakým spôsobom možné), alebo žiakom žiakov (kde by som len mohol dúfať v úspech).

Komenský: Veľká didaktika

 

ÚVOD

1. HISTÓRIA VÝCHOVY A VZDELÁVANIA A KOMENSKÉHO NÁZORY
1.1 Výchova a vzdelávanie pred Komenským
1.2 Názory J. A. Komenského

 

 

ÚVOD

 

Pozri človek, kde to žiješ! Ako si narábal a kam si doviedol hrivny Tebe zverené? Šťastie poznáš iba ako pominuteľnú chvíľku, záblesky radosti prehlušuje škodoradosť a lásku..., škoda hovoriť.

Otrávil si vodu, vzduch, zem, oheň a pomaly otravuješ aj seba. To všetko so slovami na perách a výhovorkou na srdci, že to tak musí byť, že sa nedá nič robiť.

Človek už nevie odkiaľ prišiel, načo tu je a kam pôjde potom. Je už len zmietaný honbou za hmotnými pôžitkami, alebo slepým duševným uctievaním „akéhosi boha“, ktorému pripisuje všetky svoje slabosti a chúťky.

Hrá rolu herca filozofa, ktorý už nehľadá pravdu; psychológa, ktorý popiera základ svojej vedy nevierou v dušu; pedagóga, ktorý odovzdáva suché, nepožívateľné vedomosti.

Primerane tomu sa všetko snaží vtlačiť aj do svojich potomkov, aby pokračovali v jeho trápení a nemali šancu na lepší život. Moriť ich všakovakými poučkami a vecami pre život nepodstatnými, ale pripraviť ich na život, to nie!

Aká tu je rada?

Ťažká, lebo čím je človek obmedzenejší, tým má menší obzor a myslí si, že už všetko vie. A nechápe, že môže byť lepšie. Kde je staroveký filozof, ktorý svojim: „Viem, že nič neviem.“ ukázal šírku svojho obzoru, pretože čím sa viacej otváral poznaniu, tým viacej toho videl? Kde je Kristus, ktorý svojim: „Buďte ako deti!“ nám ukázal cestu prirodzenosti, jednoduchosti a pracovitosti? Niet ich. Zahrabali sme ich hlboko a vyvesili pokrivené klamlivé štíty vševedúcej vedy, slepej viery a pštrosa v piesku.

Žijeme a uznávame pozlátka bez ceny a na zlato sme zabudli. Naozaj zabudli mysliac si, že svet takýto vždy bol, musí byť a bude!

Pre tých však, ktorí chcú vidieť a počuť prinášame krátku poradu o tom, aký človek už mal byť, ako mal vychovávať deti mu zverené a ako sa k tomuto cieľu dnes možno priblížiť.

Kto však počúvať nechce, toho prosíme, aby sa nehneval na náš odlišný názor, lebo vedie nás nutnosť viesť rozpravu o tom, aby kto chce osvieženie a ozdravenie našiel.

Skutočný život je len prítomný, lebo čo už bolo nezmeníme a čo bude to budujeme v prítomnosti. Núti nás však využitkovať múdrosť minulosti, osvetliť ju prítomnosťou a pripraviť tak pre budúce použitie.

Veľká didaktika znamenitého muža Komenského je takou zbierkou múdrosti, ktorá súc štyri storočia hotová, využitkovaná dodnes slabo je. Lebo jej nasledovníci a súčasníci vyberali z nej iba to čo sa im hodilo, zabúdajúc a prehliadajúc korene a základy tejto knihy.

Tak sa i nedávno stalo, že citujúc na prednáške Veľkú didaktiku z voľajakého časopisu nám bolo prednesené, že Komenský chce mať človeka múdreho a mravného. A nič viac! Bola vynechaná zbožnosť, ktorej Komenský kládol priečku z týchto troch najvyššiu! Čo potom ostane z minulej múdrosti, keď sa piliere vynechajú? Takáto stavba, dosvedčí každý architekt, spadne. Dnes je práve pred spadnutím.

Riešiac problémy zásad, metód, prostriedkov a nedôsledne cieľov vyučovania v súčasnosti sa lieči porezaný malíček pacienta chorého na srdce. Opäť každý lekár dosvedčí, čo sa stane s pacientom. Tu treba liečiť základ, srdce! Preto sa i my budeme zaoberať hlavne piliermi Veľkej didaktiky. Ďalej takými vecami, pri ktorých v súčasnosti srdce zabolí a ktoré už Komenský naznačil. Jedná sa napríklad o dôslednosť pri vyučovaní a už spomenutá zbožnosť.

Nepostihneme celú Veľkú didaktiku. Nie je to ani potrebné, pretože niektoré veci z nej sú už dnes takmer samozrejmosťou. Napríklad vzdelávanie všetkých a niektoré zásady (od bližšieho k vzdialenejšiemu). Ani múdre, pretože doba sa zmenila a kopírovať nechceme (napríklad výuka latinčiny). Ani možné pre našu obmedzenosť a nedostatočnosť vedomostnú, časovú a priestorovú.

Chceme sa tiež ospravedlniť iným znamenitým ľuďom a ich dielam, že ich tu pramálo zvažujeme a berieme do úvahy. Ale Veľká didaktika, perla podľa nás, postačuje na náš zámer ukázať výhľady, možnosti a riešenia súčasnosti v škole.

Prosíme o zhovievavosť, pre náš slohový štýl a nepresné vedecké pomenovania pojmov. Píšeme totiž spôsobom „čo na srdci to na papieri“. Dosiahneme tak väčšiu presvedčivosť, lebo predkladané veci pôjdu priamo k srdcu čítajúceho a nedovolíme ich zaškatuľkovať a pustiť iba k chladnému rozumu. Ďalej preto, lebo súčasné vedecké pojmy sú často iba prázdne, alebo pokrivené slová. Napríklad základný pojem: „didaktika“. Každý si pod ním môže predstaviť niečo iné, lebo vznikol iba dohodou. Inou vecou je, že keď niečo pomenujeme, už sme spokojní, myslíme si, že sme postihli celú vec a ďalej do hĺbky už nejdeme.

Tento štýl má byť tomu ochranou. Nejde nám teda o slávu, alebo o zachovanie súčasného ne–poriadku. Nechceme totiž ostať na stromoch a ostať opicami. Chceme zísť z nich, narovnať sa a hrdo kráčať ako človek, človek, ktorý si toto pomenovanie ešte zaslúži.

K vysvetleniu oslovovania „my“. Nevieme čo k tomu istému viedlo veľkého človeka Komenského, iba tušiť môžeme totiž, že to čo nás: Práca nie je výsledkom iba jedného človeka, ktorý je pod ňou podpísaný. On nesie iba najväčšiu zodpovednosť za jej napísanie a uverejnenie. Ostatní, ktorí mu pri tom pomáhali, totiž ľudia na zemi a na druhej strane, ktorí sa zaoberajú vecou podobnou myšlienkami prispeli. Myšlienka je tiež energia a citlivý človek ju dokáže zachytiť a využiť. Preto vydávame toto dielko ako výsledok spoločného úsilia všetkých tých, ktorí pracujú na podobnej veci a často ani o sebe nevedia. Teda „nás“.

Naostatok prosba:

Všetci ktorých oslovíme, pridajte ruku k potrebnému dielu, aby sa zachovali tak ako píše Veľká didaktika: „Ak nájde niekto niečo lepšie, nech urobí to isté, aby ho, ak by svoju hrivnu vložil do šatky a uschoval, nevinil zo zločinu Pán, ktorý chce, aby jeho sluhovia kupčili, aby každá hrivna vyložená na stôl, získala iné.“

A ešte venovanie:

Všetkým ľuďom dobrej vôle ochotných a schopných priložiť ruku a srdce k dielu na ozdravenie ľudstva.

 

1. HISTÓRIA VÝCHOVY A VZDELÁVANIA A KOMENSKÉHO NÁZORY
1.1 Výchova a vzdelávanie pred Komenským


Človek od nepamäti mal potrebu poznávať nové veci, je to jeho prirodzenosť. V dávnych dobách sa učil prirodzene, jednoducho týmito spôsobmi:

  • pozorovaním prírody, teda rastlín, zvierat, neba, hviezd, behu času, získaval základný prehľad svojho okolia a učil sa využívať dary prírody
  • človek bol užšie spojený s prírodou, bol citlivejší, mohol teda vnímať bytosti prírody. Napríklad elfov stromov a kvetín a rusalky potokov a prameňov. To bol ďalší zdroj učenia, ktorý mu sprostredkoval návody na spracovanie rastlín, kože, ako i využívanie pôdy. Dnes sú tieto a podobné bytosti v rozprávkach. Preto na nás opravdivé rozprávky tak podivuhodne, poučne a až clivo pôsobia, je to naša stratená schopnosť.
  • vídaval tiež vyššie bytosti, ktoré dnes zaradzujeme do rôznych mytológií a voláme ich bohmi. Od týchto preberal múdrosti hlbšie a dôležitejšie. Napríklad organizáciu spoločnosti, pestovanie cností
  • prirodzenosť zaručovala užšie spojenie s oným svetom. Učením sa od duší, ktoré nemali pozemské telo sa získavali potrebné poznatky pre všetky oblasti života.

Táto doba, zlatý vek ľudstva bola dobou radostnou a šťastnou, pretože človek bol aký mal byť. Harmonicky spolupôsobil na vývoji a podporoval ho.

Žiaľ, človeku nestačilo spolupracovať a dostávať to čo potreboval a čo ho robilo šťastným. On sám chcel určovať, čo je správne a čo nie. Začal byť povýšenecký voči ostatným tvorom, nútil ich do svojich prác, bol požadovačný. Jednoducho opustil prirodzenosť.

S človekom to išlo dole k horšiemu. Prikláňal sa iba k hmote, jemnejšie vyššie svety ho prestali zaujímať, hrubli jeho cnosti a schopnosť vyciťovať jemnejšie bytosti. Zužoval sa obzor jeho chápavosti a vekmi sa z neho stal súčasný materialista. Na svojej ceste viedol a vedie všetko ku katastrofám. Napríklad zánik Atlantídy spôsobil človek nútením bytostí do neprirodzených činností, ktoré sa proti nemu postavili na odpor.

Písaná história pozná takmer už iba boje a útlak človeka človekom. Začalo platiť smutné: „Človek človeku vlkom.“ Trvá to už tisícročia a pomaly sa zabudlo, že bolo lepšie a že lepšie môže byť.

Tak už v živote Konštantína a Metoda v staroslovienskej zemi sa zdôrazňuje boj za právo dosahovať vzdelanie. Tu si treba povšimnúť dve veci:

  • namyslenosťou ľudí bolo Slovo prinesené Kristom podávané iba tromi jazykmi (hebrejsky, latinsky, grécky) s tým, že ostatné jazyky sú nehodné a nespôsobilé. Staroslovienčina bola teda iba štvrtým jazykom, ktorým sa mohlo hlásať Slovo Božie. V niektorých cirkvách dokonca doteraz občas slúžia latinsky. Porozumenie veriacich je takmer nulové.
  • pod vzdelaním sa myslelo predovšetkým vzdelanie náboženské. Znamená to, že vzdelanie bolo poháňané Slovom Božím. To prvotné, najdôležitejšie bola pre človeka zbožnosť, teda snaha o to žiť podľa tohoto Slova. „Kňazi boli vtedy v západnej Európe jedinými ozajstnými vzdelancami.“ Obsah svetského vzdelávania, sedem slobodných umení (gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia, muzika) bol akýmsi predstupňom teologického vzdelávania.

Z toho by malo vyplývať, že človek sa držal výroku Biblie: „Hľadajte najskôr kráľovstvo nebeské a všetko ostatné vám bude pridané!“ Žiaľ, držal sa toho iba povrchne, čo dosvedčujú dejiny cirkví, lebo to „ostatné“ nám pridané nebolo! Dosvedčuje to aj spôsob vtedajšieho vzdelávania: strnulý dogmatizmus, ovplyvňovaný často mocenskými zámermi; mechanické pamäťové učenie, ako požiadavka slepej viery; krutá disciplína ako punc toho, že sa neslúži Láske Božej, ale niečomu inému (pýche, vládychtivosti).

Vyskytlo sa i viacero pokusov o očistenie cirkvi. Príklad zlikvidovania Katarov (kacírov), svedčí o úplnej strnulosti cirkvi a neschopnosti prijať očisťujúce podnety. Kacír totiž v preklade znamená „čistý“. Teda cirkev odmietla čistotu a prirodzenosť a ponechala si slepú vieru s dusnom svojej filozofie – scholastiky.

Ďalším príkladom je pôsobenie Majstra Jana Husa. Stál na čele úsilia o obrodu spoločnosti a cirkvi, ktoré významne zasiahlo aj školstvo a výchovu. Napríklad Jednota Bratská zostavovala „pravidlá starostlivého, láskavého, ale triezveho a pevného vedenia mládeže.“

 

1.2 Názory J. A. Komenského

 

Komenský bol vyvrcholením husitstva. Svoj podnet na univerzálnu výchovu a vzdelávanie vložil Komenský do svojho celoživotného diela: Všeobecná porada o náprave vecí ľudských. Toto veľdielo nebolo dokončené. Píše o možnosti obrody celého ľudstva, ktoré by sa dosiahlo harmonickým a mierovým spolužitím všetkých národov. Teda výchovu a vzdelávanie Komenský používa iba ako nástroj. Nástroj na nápravu, na obnovu ľudstva!

Túto nápravu určuje cieľ a obsah života. Podľa Komenského: „stať sa skutočným človekom, t.j. tvorom, ktorý je nadaný schopnosťami a má možnosť ovládať prírodu, ale aj seba, aby mohol byť vzorom ostatným, aby všetci žili vo vzájomnej láske a úcte.“

Tomuto podriaďuje celý svoj Pansophický systém, vovedenie človeka, ľudstva do Všemúdrosti. Uznanie a podriadenie sa človeka Vôli Božej, zosúladenie svojej ľudskej vôle s ňou.

Všeobecná porada sa skladá zo siedmich nadväzujúcich dielov:

  • Všebudenie (Panegersia) – otváranie očí ľudstvu. Aby uznali, že žijú nesprávne, že zmena je nutná a pri dobrej vôli je možné zlepšenie.
  • Všeožiarenie (Panaugia) – ukázanie a vysvetlenie cesty, metódy ako treba rozoznať, čo je vo svete zlé a ako dosiahnuť osvietenie, nápravu.
  • Vševeda (Pansophia) – je jadrom Všeobecnej porady, je to „jednotný systém ľudského vedenia a vzostupného vývoja človeka k tvorivosti, ktorou človek ovláda prírodu a dochádza k sebaovládaniu“ Rozdelená je do ôsmich svetov alebo častí: (možný, pravzorový, duchovných bytostí; hmotný, ľudskej práce, mravný, duchovný, večný). V každom svete ukazuje pochybenie človeka a nutnú nápravu. Dáva tým, celkový prehľad o zmysle života človeka a jeho smerovaní vo všetkých jeho premenách bytia. Pretože opisuje jemnejšie svety, ktoré existujú nad našim hmotným svetom, v ktorých sme kedysi putovali a ešte putovať budeme.
  • Vševýchova (Pampaedia) – ukazuje ako výchovne pôsobiť vo všetkých obdobiach života, na všetkých ľudí, od narodenia až do smrti, ba aj predtým a potom. Stálou výchovou treba rozvíjať vnútorné a vonkajšie sily človeka v činnom živote, čoho výsledkom je životná múdrosť.
  • Všemluva (Panglottia) – podporiť Všenápravu treba univerzálnym jazykom, ktorý by uľahčil medzinárodné vzdelávanie a spoluprácu.
  • Všenáprava (Panorthosia) – návrhy na konkrétne uskutočnenie nápravy v rodinách, cirkvách a štátoch.
  • Vševýzva (Pannuthesia) – povzbudenie všetkých, aby začali a pracovali na všenáprave.

Je to ohromné a úžasné dielo, ktorého náhľad sme tu ukázali. Komenský ako kométa vletel do vtedajšej spoločnosti. Bol to človek, ktorý musel mať génia, bytosť vedľa seba, ktorá mu veľa vecí našepkávala. Inak sa totiž nedá vysvetliť obrovský rozsah a hlavne múdrosť jeho diela.

Už jeho historickí nasledovníci, napríklad Felbiger, sa naňho odvolávali, ale iba povrchne. Felbiger ustrnul na formálnosti a dogmatickom pamäťovom učení.

Až dodnes sme z Všeobecnej porady pochopili iba čriepky a ešte menej sme toho použili. Všenápravu sme zúžili na výchovu a vzdelávanie. Toto vzdelávanie však nevychádza z potreby obnovy spoločnosti, ale naopak. Chorá spoločnosť si určuje cieľ a obsah výchovy a vzdelávania. Teda školy prispôsobujú a produkujú mladých ľudí pre potrebu spoločnosti.

Navyše z tria výchovy a vzdelávania – vzdelanie, mravnosť, zbožnosť sme zbožnosť vyradili takmer úplne a mravnosť je napokraji. Teda zaoberáme sa vzdelaním, ktoré Komenský považoval za to najľahšie a najmenej významné.

Teraz sa bližšie pozrieme na Komenského pedagogické názory. Všetky najvýznamnejšie sú uvedené vo Veľkej didaktike (podrobne o nej v ďalšej kapitole). Tieto názory vychádzajú z celkového náhľadu na človeka, spoločnosť a ich potreby.

Asi najvýznamnejšou je trojpožiadavka vzdelávať všetkých, všetko a naskrze:

  • všetkých – mládež, dospelých; chudobných, bohatých; málo nadaných, nadaných; všetky národy a stavy
  • všetko – múdry výber zo všetkých vecí, ktoré sú pre človeka potrebné, podstatné (nie encyklopedizmus) a ktoré sú vzájomne úzko prepojené
  • naskrze – dôkladne, prijímaním všetkými potrebnými zmyslami a takisto všetkými potrebnými cvičeniami na dokonalé pochopenie a využitie

Z tejto trojpožiadavky vyplývajú ďalšie podrobnejšie požiadavky, názory na výchovu a vzdelávanie zahrnuté v Komenského dielach:

Dvere jazykov otvorené – konkrétna predstava pansophického vzdelávania v učebnici jazyka (latinčina). Sto krátkych kapitol opisuje najdôležitejšie veci a javy zo skutočnosti (prírodné, ľudské, duchovné). Obsah postupuje od hmotných vecí, ako najľahšie poznateľných, cez človeka, jeho telesnú a duševnú prácu, k duchovnu, teda predstavám človeka o svete. Jazyková postupnosť bola podobná: jednoduchšie jazykové prvky, vety, súvetia.

Učebnica sa snažila zachovať jednotu vecnej skutočnosti, myslenia a reči, pretože dovtedy sa od seba odtrhovali. Kniha ho preslávila po celom vtedajšom svete. Komenský k nej vydal aj návod pre učiteľov – aby sa harmonicky vzdelávali: rozum, reč a ruka.

Škola hrou (Schola ludus) – zdramatizovaná učebnica Dvere jazykov otvorené do ôsmich hier. Týmito divadelnými hrami zabezpečil – povzbudenie žiakov do učenia, priblíženie školy k životu, záujem rodičov a iných činiteľov.

Svet v obrazoch (Orbis pictus) – 150 kapitoliek s obrázkami, ktoré ukazovali najdôležitejšie veci a javy sveta okolo človeka (v latinčine a materinskom jazyku). Metóda tejto učebnice bola veľmi účinná, používala sa až do 19. storočia.

To bol kratučký pohľad do obsiahleho diela myšlienkového a knižného veľkého človeka Komenského, z ktorého dodnes čerpajú: pedagógovia, filozofi, teológovia, historici, filológovia a ďalší.

 

So súhlasom autora Ing. Miroslava Padyšáka prevzaté zo stránok:

www.spsknm.sk/padysak/