07 03 02 Báseň

Orol

Ján Botto

Dole, orle, z výšin, dole!
Sadá slnko za topole -
slnko sadá, deň sa tratí:
Kdeže budeš nocovati?!

Hej, viem ja, viem o čeľadi,
kde sa piesňou život mladí,
kde sa otcov sláva slávi,
kde sa pradie na zástavy,
kde sa kujú pravdy zbroje.
Ta ma znesú krídla moje!

Dole, orle, z výšin, dole!
Už pastieri tiahnu z hole,
ukonaná junač mladá
po pažiti nocľah hľadá.

Viem ja jedľu neobťatú,
pod ňou vatru neodspatú;
pri tej vatre mládež čaká
na slniečko - na junáka.
Jej snom sláva junákova,
chlebom - živé jeho slová.

Dole, orle, z výšin, dole!
Už rataji idú z poľa;
na večer znie zvonov hrana:
Už ich práca dokonaná.

Dokonaná - no semeno
v rodnú pôdu uloženo -
v rodnú pôdu, v ruky Božie:
Nezdusí ho tŕnie, hložie.
Prejde zima, svitne ráno:
Vzíde žitko zaoranô.

Dole, orle, z výšin, dole!
Už ostáva pusté pole,
už piesenky ohlas hynie:
„Veje vietor po doline.“

Blysnú vatry po okolí
a pri vatre zbor sokolí
zahudie tú pieseň ľudu:
„Boli časy, ešte budú!“
Bo čo v svete všetko minie,
pravda naša nezahynie!

Ján Botto

Ďalšie básne nájdete na stránkach: www.klasici.sk