07 03 01 Slovo

SLOVO a čo z toho vyplýva!

Záver z troch prednášok

Eduard Hurta - Bratislava

Tento záver má byť akýmsi „dešifrovaním“ predchádzajúcich troch prednášok. I keď je Slovo rukami nehmatateľným darom Božím, predsa svojou účinnosťou prekonáva všetky ostatné dary. Stvoriteľ týmto darom vytvoril z človeka najvyššieho tvora v neskoršom stvorení.

Čo by nám boli platné napríklad kopy zlata, alebo iných pokladov, ukrytých v zemi, alebo na dne mora, keby sme sa nevedeli dorozumieť, ako sa k nim dostať a ako ich využiť užitočne? Darca nám nič nedaroval ani zadarmo ani nadarmo. V svojej nepochopiteľnej milosti nám daroval schopnosť formovať slová a pomocou nich dozrievať duchovne v hmotnosti, aj keď sme nikdy nespoznali hodnotu tohto vznešeného daru a zaobchádzali sme s ním veľmi ľahkomyseľne, ba až hriešne. Lenže teraz musíme znášať a prežívať trpké následky toho, i keď ešte nepoznáme ich príčiny. Ale musíme si uvedomiť, že dar reči prináša so sebou tiež povinnosti a tým ja ohromnú zodpovednosť. Slová a vety, ktoré formujeme a vyslovujeme, vytvárajú náš osud na tejto zemi. Sú ako priesada, ktorú sadíme okolo seba. Každé slovo má v sebe skrytú príslušnú silu, po vyslovení ktorej sa uvoľní a zapôsobí pod tlakom vyšších zákonov príslušným spôsobom. Človek môže používať slová podľa jeho slobodnej vôle, avšak zvládnutie dôsledkov už nie je v jeho moci. Pri konečnom zúčtovaní príde potom odplata – trápenie na každého človeka, ktorý zneužil tajuplné pôsobenie slova bez ohľadu na jeho postavenie.

Lenže teraz už žijeme v dobe, keď čas žatvy začal. To znamená, že všetky následky nesprávnych rečí i činov už dopadajú čoraz viac ako na jednotlivcov tak i na celé masy, ktoré ich podporovali. Čas žatvy sa ukazuje i v prejavoch prísnej spravodlivosti pôsobenia Božích zákonov v tom, že najväčší tárajovia majú teraz tiež najsilnejší vplyv a najväčšiu moc, lebo ich náchylnosťou k mnohým a neplodným rečiam sa toto táranie vystupňovalo až do všeobecnej choroby, ktorou musí trpieť celý národ. Každému človeku je predsa jasné, že zo štvavých, posmešných a osočujúcich rečí nemôže nikdy vzniknúť nič pozitívne, nijaká výstavba, iba úpadok! Podobne sa hovorí i v Biblii, že kto seje bodľačie, ten nemôže zožať pšenicu. A takisto povedal i Syn Boží, Ježiš: „Vaša reč nech je áno, alebo nie; čo je nad to, je od zlého!“

Preto si dávajte pozor na svoje slová a reči, lebo aj tie sú činom, prenikajúcim svojím pôsobením do všetkého pozemského a aj prejavujúcom sa v ňom. Ale nedomnievajte sa, že zakaždým dozrievajú tieto slová v čin podľa ich slovného znenia, najmä, ak hovoriaci nemá v svojej duši čisté úmysly. Slová sformujú vždy len to, čo sa s nimi spoluzachvieva z najhlbšieho vnútra hovoriaceho. Preto jedno a to isté slovo môže priniesť dvojaký účinok a beda tomu, kde sa skutočné nezachvievalo v plnej čistote!

Chráňme sa preto pre ľuďmi, ktorí mnoho hovoria, aj keď nemajú o čom, lebo s nimi kráča rozklad! Hovorme len vtedy, tam a tak, ako je potrebné, lebo vieme, že celé stvorenie sa zachvieva v Slove Božom, a je ním – aj udržiavané.

Ľudské slovo, ak nepatrný odlesk živého Slova Božieho môže síce vysielať svoje pôsobenie len do úrovne jemnej hmotnosti, ale to stačí, aby v spätnom pôsobení mohlo formovať osudy ľudí a národov tu na zemi!

Na záver nedá mi nespomenúť to Slovo najšľachetnejšie a najvzácnejšie:

B O H ! Mnohí ľudia ho dnes používajú, žiaľ, iba ako bežný výraz pri každodenných rozhovoroch, ba nezriedka i na obviňovanie svojich neúspechov, zabúdajúc pri tom, že si to spôsobili len sami a pri porovnaní s Ním nie sú o nič viac, než nepatrné zrnko piesku v púšti. No, existujú ešte aj ľudia, ktorí v tom bezdôvodnom hanení idú ešte ďalej, ale to už radšej ani nedám na tento papier. Spomínam to tu len preto, že i to dôjde k odplate! A bol by som veľmi šťastný, keby takáto kategória ľudí pomaly vôbec zmizla z nášho národa a miesto nej sa vynorila nová, ktorá bude vďačne používať dar  s l o v a !

Eduard Hurta - Bratislava