Cesta k Najvyššiemu otvára sa pred každým človekom! Učenosť nieje bránou, ktorá k nej vedie!
Človek, ktorý je vnútorne spútaný, bude večne otrokom, aj keby bol kráľom.
Utrpenie i radosť ustavične klopú, aby otriasli a povzbudili k duchovnému prebudeniu.
Tam, kde muž nemôže vzhliadať k žene a jej ženskosti, nemôže rozkvitať žiadny ľud a žiadny národ.
Ozajstným chcením človek zakaždým niečo splodil, vytvoril, v čom bude jemu, skôr alebo neskôr, samotnému nutné žiť.
Človek dodáva nitky, z ktorých sa na neúnavnom tkáčskom stave života tká plášť, ktorý potom nosí.
Slepá viera zostane vždy súznačná s nepochopením! Preto nemôže byť nikdy presvedčením a nemôže teda tiež priniesť žiadne oprostenie a žiadne vyslobodenie.
Môžete tento i onen svet otráviť svojím prianím, myslením a chcením, alebo ich očistne povzniesť ku Svetlu. Buďte preto riaditeľmi takého diania, ktoré čistotou myšlienok vedie nahor!
07 01 02 Desatoro Božích Prikázaní
Prikázanie siedme
NEBUDEŠ KRADNÚŤ!
Za jedného z najviac opovrhnutiahodných tvorov je považovaný zlodej. Zlodejom je každý, ktorý druhému vezme niečo z jeho vlastníctva bez jeho vedomia!
V tom je vysvetlenie. Aby človek správne mohol dodržiavať toto prikázanie, nepotrebuje nič viac, len vždy jasne rozlišovať, čo patrí druhému! Toto nie je ťažké, každý si hneď povie. A tým to hneď aj odbil.
Isteže, nie je to ťažké, ako v podstate nie je ťažké dodržiavať všetkých desať prikázaní, ak človek naozaj chce. Podmienkou pritom však stále je, že ich človek správne pozná. A to chýba mnohým.
Už si si pri dodržiavaní niekedy správne zvážil, čo je vlastne majetok druhého, z ktorého mu nič nesmieš zobrať?
Sú to jeho peniaze, šperky, šaty, možno i dom a dvor s dobytkom a so všetkým, čo k tomu patrí. Ale v prikázaní sa nehovorí, že sa to týka len hrubohmotných pozemských statkov! Veď sú hodnoty, ktoré sú oveľa cennejšie!
Do vlastníctva človeka patrí i jeho povesť, verejné uznanie, jeho myšlienky, jeho osobitosť, aj dôvera, ktorej sa mu dostáva od druhých, ak aj nie od všetkých, tak aspoň od toho či onoho!
Ak dôjdeme k tomu, tak pýcha nejednej duše opadne pri tomto prikázaní. Veď si len polož otázku: Ešte nikdy si sa nepokúsil, možno snáď v dobrom presvedčení, otriasť dôverou, ktorej sa človeku dostáva u iných varovaním, alebo ju úplne podkopať? Tým si toho, komu táto dôvera patrila, doslova okradol! Lebo ty si mu ju zobral, alebo si sa aspoň o to pokúsil.
Svojho blížneho si okradol aj vtedy, ak si vedel niečo o jeho pomeroch a tieto poznatky si bez súhlasu toho, koho sa to týka, podal ďalej. Z toho vidíš, ako sú do slučiek viny zamotaní všetci tí ľudia, ktorí sa snažia z takýchto vecí robiť obchod, alebo tento postup využívajú obchodne.
Toto zaplietanie sa vedie v následných prejavoch neustáleho prekračovania Božích zákonov k vytvoreniu tak obrovskej siete, že sa títo ľudia už nikdy nevyslobodia; pretože uvalili na seba ťažšiu vinu než hrubohmotní vlamači a zlodeji. Vinní a prechovávačom zlodejov sú rovní tí, ktorí podporujú takýchto „obchodníkov“ v ich hriešnej živnosti.
Každý priamy a čestne zmýšľajúci človek – či už súkromná osoba alebo podnikateľ – má právo a povinnosť požadovať od človeka, ktorý sa na neho obrátil s nejakou požiadavkou, priamo vysvetlenie a ak je to potrebné aj doklady, na základe čoho sa môže rozhodnúť, do akej miery môže s dôverou jeho želania splniť. Všetko ostatné je nezdravé a zavrhnutiahodné.
Naplnenie tohto prikázania má zároveň ešte ten účinok, že sa viac a viac prebúdza cit a jeho schopnosti sa pestujú, uvoľňujú. Človek tým získava pravú schopnosť vyznať sa v ľuďoch, ktorú stratil len z pohodlnosti. Postupne bude strácať to mŕtve, strojové a stane sa opäť živým človekom. Povstanú skutočné osobnosti, zatiaľ čo sa terajší stádovito pestovaný živočích musí vytratiť.
Dajte si tú námahu o tom porozmýšľať a dbajte, aby ste snáď nakoniec na stránkach svojej knihy podlžností nenašli práve časté prekročenia tohto prikázania!
Prednáška je z knihy Vo Svetle Pravdy od Abdruschina.