03 01 01 Vo Svetle Pravdy

3. Mlčanie

Abdruschin

Ak prebleskne v tebe myšlienka, zadrž ju a neprenášaj ju ihneď. Ale živ ju, pretože ona sa zhutní zadržaním v Mlčaní a získa na Sile ako para v pretlaku.

Tlak a zhustenie splodí vlastnosť magnetickej účinnosti podľa Zákona, že všetko silnejšie priťahuje k sebe slabé. Rovnorodé myšlienkové formy sa tým navzájom všestranne priťahujú, spojujú a zosilňujú tým vždy väčšmi Silu vlastnej, pôvodnej myšlienky. Pri tom pôsobia tak, že pôvodne vytvorený myšlienkový útvar sa pripojením cudzích útvarov obrúsi, pozmení a dostáva sa mu menivej podoby, až potom úplne uzreje. Všetko to cítiš dobre v sebe, ale myslíš stále, že to je iba a celkom len tvoje vlastné chcenie. Nedávaš však do žiadnej veci len svoje vlastné chcenie, lež máš vždy pri ňom i cudzie!

Čo ti hovorí tento pochod?

Že niečo dokonalého môže byť vytvorené len zlúčením mnohých jednotlivostí! Vytvorené? Je to správne? Nie, len sformované! Lebo nie je nič skutočne nového k vytvoreniu. Pri všetkom ide vždy len o nové utváranie a sformovanie, pretože všetky jednotlivosti vo veľkom diele Stvorenia už existujú. Tieto jednotlivosti majú byť len použité a dané do služieb na cestu ku zdokonaleniu. To nastáva zlúčením a sústredením.

Zlúčenie! Neprechádzaj cez to ľahko, ale snaž sa zahĺbať do tohto pojmu a uvedom si, že zrelosti a dokonalosti sa dosiahne len zlúčením. Táto zástava spočíva v celom Stvorení ako poklad, ktorý chce byť nájdený a vyzdvihnutý! Je tesne spojená so Zákonom, že len dávaním možno tiež prijímať! Čoho je nutne zapotreby ku správnemu pochopeniu týchto viet? K ich prežitiu? – Lásky! A preto je v tajoch veľkého bytia Láska ako najvyššia Sila, ako neobmedzená moc!

Tak ako zlučovanie pri jedinej myšlienke utvára, brúsi a formuje, tak je tomu s človekom samotným a s celým Stvorením. Tiež vo Stvorení vznikajú nové útvary nekonečným zlučovaním jestvujúcich jednotlivých foriem Silou chcenia. Je to cesta k dokonalosti.

Dokonalosť nemôže ti poskytnúť jednotlivec, lež len celé ľudstvo v rôznosti svojej povahy a vlastností! Každý jednotlivec má niečo, čo nutne patrí k celku. Preto sa tiež stáva, že vysoko pokročilý človek, ktorý nepozná už pozemských žiadostí, miluje celé ľudstvo, nie jednotlivcov. Jedine celé ľudstvo môže dať zaznievať strunám jeho zrelej duše, očistou obnaženým, v akord nebeskej harmónie. On má harmóniu v sebe, a preto zachvievajú sa všetky struny!

Späť k myšlienke, ktorá k sebe priťahovala cudzie myšlienkové útvary a stávala sa tým stále silnejšou: Konečne sa myšlienka v pevne zomknutých mocných vlnách preleje cez teba, prenikne aurou tvojej osoby a pôsobí svojím vplyvom na ďalšie okolie.

To nazýva ľudstvo osobným magnetizmom. Nezasvätení hovoria: „Ty niečo vyžaruješ!” Podľa zvláštnej povahy a svojráznosti je to buď príjemné, alebo nepríjemné, príťažlivé, alebo odpudzujúce. Tak sa to pociťuje!

Ty však nevyžaruješ nič. Vznik a vytvorenie týchto pocitov u druhých ľudí má svoj pôvod v tom, že ty priťahuješ magneticky všetko duchovne rovnorodé k sebe. A toto priťahovanie tvoje najbližšie okolie pociťuje. Avšak i v tom je vzájomné pôsobenie. V tomto spojení vycíti druhý potom zrejme tvoju Silu a tým sa prebúdza „sympatia”.

Maj vždy pred očami: Všetko duchovné, našimi pojmami vyjadrené, je magnetické. Tiež je ti známe, že silnejšie premáha vždy slabšie tým, že ho priťahuje a vstrebáva. Tým je „chudobnému (slabému) vzaté ešte i to málo, čo má”. Stáva sa odvislým.

Nie je v tom žiadneho bezprávia, ale deje sa tak podľa Božských Zákonov. Človeku je treba len sa vzpružiť, správne chcieť a je pred tým ochránený.

Namietneš zrejme teraz otázku: Čo potom, až všetci budú chcieť byť silnými? Keď nikomu nebude už čo vziať? Potom, milý priateľu, stane sa to dobrovoľnou výmenou, ktorej základom je Zákon, že prijímať možno len vtedy, keď sa dáva. Preto nenastane stagnácia, ale zmizne všetko menejcenné.

Tak sa stáva, že z lenivosti sú mnohí duchom odvislí a nemajú ani schopnosť vytvárať vlastné myšlienky.

Je nutné zdôrazniť, že sa priťahuje len rovnorodé. Odtiaľ príslovie: „Rovný rovného si hľadá.” Tak sa nájdu vždy pijani, „sympatie” majú k sebe fajčiari, hráči, táraji atď. Avšak i ušľachtilí združujú sa k vznešenému cieľu.

To pokračuje však ďalej: Čo k sebe usiluje duchovne, prejaví sa konečne tiež fyzicky, pretože všetko duchovné preniká do hrubohmotného. Pri tom musíme brať do úvahy Zákon vzájomného pôsobenia, pretože myšlienka zostáva vždy spojená so svojím pôvodcom a v tomto spojení vyvoláva spätné žiarenia.

Hovorím tu vždy len o skutočných myšlienkach, ktoré v sebe majú životnú Silu duševného cítenia. Nehovorím o plytvaní Silou mozgovej substancie, ktorá ti bola zverená ako nástroj, a ktorá sama vytvára len prchavé myšlienky, javiace sa len ako nejasné pary v divokom zmätku, ktoré na šťastie onedlho sa rozptyľujú. Také myšlienky stoja ťa len čas a Silu a premrhávaš nimi zverený ti statok.

Keď napríklad vážne o niečom hĺbaš, stane sa mocou Mlčania táto myšlienka v tebe silne magnetickou, priťahuje k sebe všetko podobné a tým sa oplodňuje. Dozrieva a prekračuje rámec obyčajného. Preniká tým dokonca i do iných sfér, odkiaľ sa jej dostáva prílivu vyšších myšlienok ... inšpirácie! Preto musí pri inšpirácii základná myšlienka vychádzať vždy od teba samotného, na rozdiel od mediality. Musí sama vytvoriť most k onomu svetu, ku svetu duchovnému, aby tam vedome čerpala z prameňa. Inšpirácia nemá preto nič spoločného s medialitou. Myšlienka v tebe dozrela. Pristupuješ k uskutočneniu a svojou Silou zhustené privádzaš k prevedeniu to, čo už skôr sa vznášalo vo vesmíre v nespočetných jednotlivostiach ako myšlienkové formy.

Týmto spôsobom vytváraš spolu s duchovne dávno jestvujúcim zlučovaním a zhusťovaním novú formu! Tak menia sa v celom Stvorení stále len formy, pretože všetko ostatné je večné a nezničiteľné.

Chráň sa zmätených myšlienok a všetkej plochosti v myslení. Povrchnosť sa tu trpko mstí, pretože ťa rýchlo zníži na paseku cudzích vplyvov. Tým stávaš sa veľmi ľahko mrzutým, rozmarným a nespravodlivým ku svojmu najbližšiemu okoliu.

Ak chováš opravdivú myšlienku a pevne na nej trváš, núti nahromadená Sila nakoniec tiež k uskutočneniu. Veď vznik a postup všetkého odohráva sa úplne duchovne, pretože každá Sila je len duchovná! Čo sa potom stáva pre teba viditeľným, sú len posledné prejavy a účinky predchádzajúceho duchovne magnetického postupu, ktorý sa dokonáva trvale rovnomerne podľa pevne stanoveného poriadku.

Pozoruj, a keď myslíš a cítiš, dostane sa ti skoro dôkazu, že všetok vlastný život môže byť v skutočnosti len život duchovný, a že jedine v ňom je pôvod a vývoj. Musíš dôjsť k presvedčeniu, že všetko, čo vidíš telesným zrakom, sú skutočne len výsledky večne usilujúceho ducha.

Každý čin, ba i najmenšie hnutie človeka sú vždy vopred duchovne chcené. Telá sú pritom len duchovne oživenými nástrojmi a samy len prešli k zhutneniu Silou ducha. Tak je tomu i so stromami, kameňmi a s celou zemou. Všetko je oživené, všetkým prúdi a všetko poháňa tvorivý Duch.

Ale pretože je všetka hmota, teda všetko pozemsky viditeľné, len výsledkom duchovného života, nebude ti za ťažko pochopiť, že podľa druhu nás najbližšie obklopujúceho duchovného života vytvárajú sa i pomery pozemské. Čo z toho logicky vyplýva, je jasné: Múdrym zriadením Stvorenia daná je ľudstvu Sila, aby si samo v tvorivej samostatnosti vytváralo svoje pomery a to Silou Stvoriteľa samotného. Blaho človeku, ak používa tejto Sily len k dobrému! Beda však, ak sa dá zviesť, aby ju užíval ku zlu!

Duch je u ľudí len obklopený a zatemnený pozemskými žiadosťami, ktoré lipnú na ňom ako hromady trosiek, zaťažujú a strhujú ho. Jeho myšlienky sú iba činy vôle, v ktorých spočíva Sila ducha. Človek sa môže rozhodnúť, aby myslel dobre, alebo zle, a môže preto Božskú Silu riadiť k dobru, alebo ku zlu! V tom spočíva Zodpovednosť človeka, lebo za to ho neminie odmena, alebo trest, pretože všetky následky myšlienok vracajú sa k východisku ustanoveným vzájomným pôsobením, ktoré nikdy nezlyhá a je celkom neochvejné, a teda neúprosné. Tým i neúplatné, prísne a spravodlivé! Nevraví sa to isté i o Bohu?

Ak nechcú dnes mnohí protivníci viery ničoho vedieť o Božstve, nemôže to pranič zmeniť na skutočnostiach mnou tu uvedených. Ľuďom je treba len vypustiť slovko „Boh” a zahĺbať sa vážne do vedy a potom nájdu presne to isté, ibaže vyjadrené inými slovami. Nie je potom smiešne ešte sa o to prieť? Žiadny človek nemôže obchádzať Prírodné Zákony. Nikto nemôže plávať proti ich prúdu. Boh je Sila, ktorá poháňa prírodné Zákony. Je to Sila, ktorú dosiaľ nikto nepochopil, nikto nevidel, ale ktorej účinky musí vidieť, cítiť a pozorovať každý denne, v každú hodinu, ba v zlomkoch každej sekundy, ak však len vidieť chce. Musí ju vidieť v sebe, v každom zvierati, v každom strome, v každej kvetine, v každej žilke listu, ktorý sa derie z púpäťa ku Svetlu. Nie je to slepota, trvale sa tomu protiviť, zatiaľ čo každý – i sami tí tvrdošijní popierači – existenciu tejto Sily potvrdzujú a uznávajú? Čo je to teda, čo im bráni, aby túto uznanú Silu zvali Bohom? Je to detinský vzdor? Alebo istý stud, keď by sa museli priznať, že po celú tú dobu zatvrdilo snažili sa zaprieť niečo, čoho existencia im bola vždy jasná?

Snáď nič z toho. Príčina je v tom, že sa ľudstvu z tak mnohých strán predkladali skreslené obrazy veľkého Božstva, s ktorými pri vážnom bádaní nemohlo súhlasiť. Všeobsiahla a všetko prenikajúca Sila Božia nutne sa zmenší a znehodnotí pri pokuse vtlačiť ju do obrazu!

Pri hlbokom premýšľaní nemožno žiadny obraz uviesť s ňou v súlad! Práve preto, že každý človek chová v sebe myšlienku Boha, bráni sa v predtuche proti obmedzeniu tej veľkej, nepochopiteľnej Sily, ktorá ho stvorila, a ktorá ho riadi.

Dogma nesie vinu u veľkej časti tých, ktorí vo svojom odpore snažia sa zachádzať príliš ďaleko, veľmi často i proti istote žijúcej v ich vnútri.

Ale nie je ďaleká hodina, kedy nadíde duchovné prebudenie! Kedy sa budú správne vykladať slová Spasiteľove a bude správne chápať jeho veľké dielo Vykúpenia. Lebo Kristus priniesol nám vykúpenie z temnôt, ukážuc nám cestu k Pravde, cestu k svetlým výšinám! A krvou na kríži spečatil svoje presvedčenie.

Pravda nebola nikdy iná, než bola vtedy a je dnes a bude ešte za desaťtisíc rokov, lebo je večná!

Učte sa preto poznávať Zákony, ktoré sú zapísané vo veľkej knihe celého Stvorenia. Podrobiť sa im znamená milovať Boha! Potom neprivádzaš už do harmónie žiadny nesúzvuk, ale prispievaš k tomu, aby plnej výšky dosiahol šumný akord!

Ak vravíš teda: Podrobujem sa dobrovoľne jestvujúcim Prírodným Zákonom, pretože je to k môjmu dobru, alebo ak hovoríš: Odovzdávam sa do Vôle Boha, ktorý sa prejavuje v Prírodných Zákonoch, alebo Onej nepochopiteľnej Sile, ktorá poháňa Prírodné Zákony ... je tu nejaký rozdiel v účinku? Sila je tu a ty ju uznávaš. Musíš ju uznať, pretože ti nič iného nezostáva, iba čo len trochu premýšľaš ... a tým uznávaš svojho Boha Stvoriteľa!

A táto Sila pôsobí v tebe i pri myslení. Nezneužívaj ju preto ku zlému, ale mysli na dobré! Nezabúdaj nikdy: Ak plodíš myšlienky, používaš Božskú Silu, s ktorou môžeš dosiahnuť najčistejšieho a najvyššieho!

Pamätaj pri tom vždy, že všetky následky tvojho myslenia vracajú sa vždy k tebe podľa Sily, veľkosti a rozsahu účinku myšlienok v dobrom i zlom.

Pretože však myšlienka je duchovná, vracajú sa následky tiež duchovne. Zastihnú ťa preto buď tu na zemi, alebo až po tvojom odlúčení v duchovne. Pretože sú duchovné, nie sú viazané na hmotu. Z toho vyplýva, že rozkladom nezbavíš sa odplaty. Odmena vo vracajúcom sa účinku dostaví sa iste, skôr, alebo neskôr, tu, alebo tam. So všetkými svojimi skutkami zotrvávaš v duchovnom spojení, lebo i pozemské hmotné skutky majú duchovný pôvod v splodenej myšlienke a trvajú i vtedy, keď zašlo všetko pozemské. Preto vraví sa správne: „Tvoje skutky na teba čakajú, ak ťa nestihla dosiaľ v spätnom účinku odplata.”

Ak si pri spätnom účinku dosiaľ tu na zemi, alebo ak si tu už opäť znovu, prejaví sa potom Sila následkov z duchovna podľa ich druhu, buď ako dobré, alebo zlé na pomeroch, v ktorých žiješ, alebo na tvojom okolí, alebo priamo na tebe, na tvojom tele.

Buď tu znovu zvlášť poukázané na to: Vlastný pravý život odohráva sa v duchovne! A to nepozná času, ani priestoru, a preto ani žiadneho odlúčenia. Presahuje pozemské pojmy. Z toho dôvodu zastihnú ťa následky, nech si kdekoľvek. Stane sa tak v dobe, kedy podľa večného Zákona účinok vracia sa k východisku. Nič sa pri tom nestráca, všetko príde iste.

Tým rieši sa tak často kladená otázka, ako to príde, že zrejme dobrým ľuďom je v pozemskom živote nutné ťažko trpieť, takže sa na to hľadí ako na bezprávie. To sú odplaty, ktoré ich museli stihnúť!

Poznáš teraz riešenie tejto otázky, pretože tvoje dočasné telo nehrá pri tom žiadnu rolu. Veď tvoje telo nie si ty sám, nie je to celé tvoje „ja”, ale len nástroj, ktorý si sebe zvolil, alebo ktorý si bol nútený prijať podľa jestvujúcich Zákonov duchovného života, ktoré môžeš menovať tiež Zákonmi kozmickými, ak zdá sa ti to takto zrozumiteľnejším. Dočasný pozemský život je len krátkou piaďou tvojho vlastného skutočného bytia.

Je to zdrvujúca myšlienka, keby pri tom nebolo žiadneho uniknutia, žiadnej moci, ktorá pôsobí proti tomu ako ochrana. Ako mnohý musel by zmalomyseľnieť, keď sa prebudí k duchovnu, a priať si, aby radšej ešte spal v starej hlúposti. Veď nevie, čo všetko na neho čaká, čo ho ešte stihne v jeho vzájomnom pôsobení z minulosti! Alebo, ako ľudia hovoria: Čo bude musieť napraviť.

Ale buď bez starostí! S prebudením je ti v múdrom zriadení veľkého Stvorenia ukázaná i cesta onou Silou dobrého chcenia, na ktorú som už zvlášť poukázal, a ktorá mierni, alebo celkom odsunuje nebezpečie rozuzľujúcej sa karmy. I to vložil Otcov Duch do tvojich rúk. Sila dobrého chcenia šíri okolo teba kruh, ktorý je schopný spôsobiť rozklad hrnúceho sa zla, alebo aspoň vo veľkej miere ho oslabiť. Chráni ťa práve tak, ako zemeguľu vrstva vzduchová. Ale Sila dobrého chcenia, táto silná ochrana, pestuje a podporuje sa mocou Mlčania.

Preto k vám, ktorí hľadáte, znovu naliehavo volám:

Udržujte krb svojich myšlienok čistým a cvičte sa v prvom rade vo veľkej moci Mlčania, ak chcete sa dostať nahor!

K tomu ku všetkému vložil Otec Silu už do vás. Vám je treba ju len využiť!

Prednáška je z diela Vo Svetle Pravdy od Abdruschina.