01 01 01 Vo Svetle Pravdy

Verzia pre tlač

vo svetle pravdy

K inšpirácii do dennodenného života sme pre vás vybrali Živé Slovo tak, ako ho postupne dával ľudstvu vo svojom diele Vo Svetle Pravdy Syn Svetla - Svarožic - Abdruschin. Číselné radenie prednášok a preklad sú v zmysle pôvodných vydaní z roku 1931 v nemčine a z roku 1940 v češtine. Prinášame vám aj krátky životopis a slová, ktoré ku sprevádzaniu svojím Posolstvom Grálu napísal Syn Svetla - Svarožic - Abdruschin.

 

 

 

 

Životopis Abdruschina.

 

 Oskar Ernst Bernhardt píšuci pod menom Abdruschin, autor kníh VO SVETLE PRAVDY a  DOZNIEVANIA K POSOLSTVU GRÁLU mal svoje sídlo na Vomperbergu v Tirolsku. Založil tam osadu Grálu  v snahe vybudovať na zemi sídlo ako ukážku, že medzi ľuďmi rôznych stupňov vzdelanosti, rôznych náboženstiev a národností môže vzniknúť radostné pôsobenie v plnej harmónii, ak ich spája rovnaký duchovný cieľ. Tento spoločný cieľ prináša im zvestované Posolstvo Grálu, ktoré nám zjavuje vedenie, aké doteraz nikdy nemohlo byť ľuďom dané.

Je nad všetkými stranami i vyznaniami a obracia sa iba na jednotlivcov. Ak sa obráti jednotlivec k dobrému, bude i všetko ostatné dobré. Má to okamžitý vplyv na manželstvo, na rodinu a konečne na celý národ, ktorý až potom môže rozvinúť svoj vlastný druh a svoju vlastnú kultúru k najvyššej kráse, ktorá je základom pravej harmónie medzi všetkými národmi.

Abdruschin, ktorého rodisko leží v dnešnej Lužici zomrel 6. decembra 1941 na následky telesného a duševného strádania, spôsobeného mu nacistami.

Naši predkovia ho očakávali ako zasľúbeného  Syna Svetla - Svarožica - Abdruschina.

Prednášok z pôvodného Nového Posolstva Grálu diela Vo Svetle Pravdy je spolu v číselnom poradí 91. Spolu tvoria celok a hovoria o Moci Všemohúceho postavenej voči falošne používanej moci Luciferom. Každá jedna prednáška je zvláštnym precízne otesaným Kameňom - drahokamom v tvare pyramídy. Spolu tieto Kamene – drahokamy tvoria mohutnú stavbu, ktorá má tvar Veľkej Pyramídy v pomere 6 x 6 x 6. Základňa Pyramídy je tvorená šiestimi základnými Kameňmi – drahokamami v šiestich radoch čo tvorí 6 x 6 drahokamov. Pyramída má šesť stupňov. Prvý 6 x 6 = 36 drahokamov, druhý 5 x 5 = 25 drahokamov, tretí 4 x 4 = 16 drahokamov, štvrtý 3 x 3 = 9 drahokamov, piaty 2 x 2 = 4 drahokamy a šiesty 1 drahokam. Spolu 36 + 25 + 16 + 9 + 4 + 1 = 91 drahokamov. 91. prednáška tvorí vrchol Pyramídy. Má názov „A vyplnilo sa ...!“ Abdruschin - Svarožic - Syn Svetla - Pán Imanuel v nej popisuje časový sled pomoci, ktoré Všemohúci Otec poslal ľudstvu vo svojich Synoch a prebiehajúci Posledný súd.

 

 

slovo-pyramida

 

 

 

 

 

Vo Svetle Pravdy

Nové Posolstvo Grálu

od Abdruschina

 

 

Kto sa nesnaží,
aby slovo Pána
tiež správne pochopil,
ten sa previňuje!


 

 

Ku sprevádzaniu!

 

 Rúška padá a viera stáva sa presvedčením. Len v presvedčení je oslobodenie a spása!

Hovorím len k tým, ktorí naozaj hľadajú. Tí musia byť schopní a ochotní skúmať toto vecné vecne! Náboženskí fanatici a nepevní rojkovia môžu sa radšej vzdialiť, pretože sú Pravde ku škode. Zlovoľní však a nevecní nájdu v týchto slovách sami svoje odsúdenie.

Posolstvo zasiahne len tých, ktorí otvorene nosia v sebe iskru Pravdy a túžbu byť skutočne človekom. Všetkým tým bude tiež svetlom a oporou. Povedie ich bez okľúk von zo všetkého chaosu dnešných zmätkov.

Nasledujúce slovo neprináša nové náboženstvo. Chce byť pochodňou pre všetkých vážnych poslucháčov alebo čitateľov, aby našli pravú cestu, ktorá ich povedie do vytúžených výšin.

Len ten, kto sám sa pohybuje, môže sa duchovne dostať vpred. Pochábeľ, ktorý k tomu používa cudzích pomôcok vo forme hotových názorov, ide svojou cestou len ako o barlách a vlastné zdravé údy pri tom vylúčil.

Len čo však smelo používa všetky schopnosti, ktoré v ňom driemu v očakávaní jeho zavolania, ako výzbroj ku vzostupu, zúžitkuje tak zverenú mu hrivnu podľa Vôle Stvoriteľa a premôže hravo všetky prekážky, ktoré chcú skrížiť jemu cestu, aby ho z nej odchýlili.

Preto prebuďte sa! Len v presvedčení je pravá viera. Ku presvedčeniu však dochádza sa jedine bezohľadným skúmaním a zvažovaním! Stojte v čaruplnom Stvorení svojho Boha ako žijúci!

Abdruschin, 1931

 

1. Čo hľadáte?

Abdruschin

 

Čo hľadáte? Povedzte, načo ten náhly zhon? Ako hukot búrky ide to svetom a zátopa kníh zaplavuje všetky národy. Učenci hrabú sa v starých spisoch, bádajú a hĺbajú až do duchovného zomdletia. Vynárajú sa proroci, aby varovali, zvestovali ...zo všetkých strán chce naraz kde kto ako v horúčke šíriť nové svetlo!

Tak to búri v tejto dobe zmietanou dušou ľudstva. Avšak neobčerstvuje a neosviežuje, lež spaluje, stravuje a vysáva poslednú silu, ktorá doposiaľ zostala rozorvanej duši v temnotách prítomnosti.

A čosi sa hýbe tu i tam, oznamuje ticho a šepká o rastúcom očakávaní čohosi budúceho. Znepokojený je každý nerv, napätý neuvedomelou túžbou. Tak sa to vlní a valí a nad všetkým chmúrne spočíva akési omámenie. Tehotné nešťastím. Čo musí zrodiť? Zmätok, malomyseľnosť a skazu, ak neroztrhne sa mocnou silou temná vrstva, ktorá pohlcuje a dusí s mäkkou prilnavosťou špinavého bahna každú vznikajúcu slobodnú a svetlú myšlienku skôr, než táto zosilnie. Ktorá  s príšerným mlčaním bariny už v zárodku potlačuje, rozkladá a ničí každé dobré chcenie skôr, než z neho môže vzniknúť čin.

Ale krik volajúcich po Svetle, ktorý má v sebe silu, že by mohol rozpoltiť bahno, je zvádzaný inam a doznieva pod nepreniknuteľnou klenbou, ktorú usilovne stavajú a budujú práve tí, ktorí sa domnievajú, že pomáhajú. Dávajú však kamene miesto chleba!

Podívajte sa na tie nespočetné knihy:

Ľudský duch sa nimi len unavuje, neoživuje! A to je dôkaz neplodnosti všetkého, čo podávajú. To, čo ducha unavuje, nie je nikdy to pravé.

Duchovný chlieb osviežuje bezprostredne. Pravda občerstvuje a Svetlo oživuje!

Prostí ľudia nutne zmalomyseľnia, keď vidia, aké múry okolo záhrobného života stavia tak zvaná duchoveda. Kto z prostých ľudí má chápať učené vety a cudzie výrazy? Čo je onen svet len pre duchovedcov?

Rozpráva sa pri tom o Bohu! Má sa snáď zriadiť vysoká škola, na ktorej by sa získavali ešte len schopnosti k poznávaniu pojmu Božstvo? Kam sa ženie táto dychtivosť, ktorá má po väčšine korene len v ctižiadosti?

Čitatelia i poslucháči potácajú sa z miesta na miesto ako opilí, neistí, v sebe neslobodní, jednostranní, pretože boli zvedení z jednoduchej cesty.

Počujte, zmalomyseľnení! Vzhliadnite, vážne hľadajúci! Cesta k Najvyššiemu otvára sa pred každým človekom! Učenosť nie je bránou, ktorá k nej vedie!

Volil Ježiš Kristus, tento veľký vzor na pravej ceste ku Svetlu, svojich učeníkov medzi učenými farizejmi? Medzi zákonníkmi? Vybral ich z jednoduchosti a prostoty, pretože im bolo dané bojovať proti onomu hroznému omylu, že ceste ku Svetlu je nutné pracne sa učiť. A že musí byť ťažká.

Táto myšlienka je najväčším nepriateľom človeka. Je to lož!

Preto preč od všetkého vedátorstva tam, kde ide o najsvätejšie v človeku. To musí byť pochopené plne! Tu zanechajte vedátorstva, pretože veda ako výtvor ľudského mozgu je dielo kusé a kusým dielom musí zostať.

Uvážte, ako by mohla pracne naučená veda viesť k Božstvu? Čo je vôbec veda? Veda je to, čo môže pochopiť mozog. Ale ako úzko je obmedzená chápavosť mozgu, ktorý zostáva pevne viazaný na čas a priestor! Už večnosť a zmysel pre nekonečnosť nedokáže ľudský mozog pochopiť. Teda práve to, čo je nerozlučne spojené s Božstvom. Mlčky stojí mozog pred onou nepochopiteľnou silou, ktorá prúdi všetkým, čo existuje a z ktorej sám čerpá svoje pôsobenie. Je to sila, ktorú všetci pociťujú každým dňom, v každej hodine a v každom okamihu ako niečo samozrejmého. I veda vždy uznávala jej existenciu. Človek však márne snaží sa ju pochopiť a obsiahnuť mozgom, teda vedou a rozumom.

Tak nedostatočnou je teda činnosť mozgu, tohoto základného kameňa a nástroja vedy. Táto obmedzenosť prejavuje sa prirodzene tiež v dielach, ktoré mozog vytvoril, teda vo všetkých vedách. Veda je preto dobrá k sledovaniu, k lepšiemu pochopeniu, rozdeleniu a usporiadaniu všetkého toho, čo prijíma ako hotové od tvorivej sily, ktorá všetkému predchádza. Veda musí však neomylne zlyhať tam, kde sama chce sa vnútiť k vodcovstvu alebo kritike, pokiaľ sa bude ako doposiaľ tak pevne pútať na rozum, teda na mozgovú schopnosť chápania.

Z toho dôvodu zostáva učenosť i ľudstvo, ktoré sa podľa nej riadi, stále lipnúť na jednotlivostiach a detailoch. Pri tom však každý človek chová v sebe ako dar celý ten veľký, nepochopiteľný celok. Má úplnú schopnosť dosiahnuť najvyššieho a najušľachtilejšieho bez pracného učenia!

Preto preč so zbytočnou mukou duchovného otroctva! Veľký Majster nevolá k vám nadarmo: Buďte ako deti!

Kto má v sebe pevnú vôľu k dobru a snaží sa dodať svojim myšlienkam čistotu, ten našiel už cestu k Najvyššiemu! Tomu bude potom všetko ostatné pridané. K tomu nie je treba ani kníh, ani námahy ducha, ani cvičenie v pokání a osamotení. Uzdraví sa na tele i na duši a oslobodí sa od všetkého tlaku chorobného hĺbania, pretože každá prepiatosť škodí. Máte byť ľuďmi a nie kvetinami v skleníku, ktoré následkom jednostranného pestovania podľahnú prvému závanu vetru!

Prebuďte sa! Rozhliadnite sa! Načúvajte v sebe! Len to dokáže otvoriť cestu!

Nedbajte na spory cirkví. Veľký darca Pravdy, Ježiš Kristus, ztelesnená Božská Láska, nepýtal sa po vyznaní. Čo sú dnes vôbec náboženské vyznania? Sú putami voľného ľudského ducha, sú zotročením Božej iskry, sídliacej vo vás. Sú to dogmy, ktoré sa usilujú vtlačiť dielo Stvoriteľa a Jeho veľkú lásku do foriem, vytlačených ľudským rozumom. To znamená strhovanie a plánovité znehodnotenie Božského. Každého, kto vážne hľadá, tento spôsob odpudzuje. Nemožno mu v ňom nikdy prežiť veľkú skutočnosť, jeho túžba po Pravde stáva sa stále beznádejnejšou a on konečne zúfa nad sebou i nad svetom! Preto prebuďte sa! Zborte v sebe dogmatické múry, strhnite si pásku, aby k vám mohlo nerušene prúdiť čisté svetlo Najvyššieho. Jasavo vznesie sa potom váš duch do výšky a s plesaním pocíti nesmiernu lásku Otcovu, ktorá nepozná žiadnych hraníc pozemského rozumu. Konečne spoznáte, že ste jej časťou. Chopte sa jej bez námahy a úplne, spojte sa s ňou a získavajte tak denne, v každú hodinu novú silu ako dar, ktorý vám učiní vzostup zo zmätku samozrejmým!

 

Prednáška je z diela Vo Svetle Pravdy od Abdruschina.