11 06 01 ŽENSKOSŤ, ZDRAVIE A TANEC ORIENTU

Pôvod orientálneho tanca

Jaroslava Sitárová

Jeho počiatky siahajú až do predhistórie ľudstva a sú spojené s náboženskými prvkami a rituálmi, kultom plodnosti, oslavou princípu ženstva a úctou k Matke bohyni (prírode). Veľkú tradíciu má v Egypte, Turecku, Libanone, Sýrii, Grécku a Indii, taktiež v zemiach severnej Afriky.

Mnohí sa domnievajú, že kolískou orientálneho tanca je Egypt. V každom prípade bol pre starých Egypťanov tanec neodmysliteľnou súčasťou ich života a kultúry. Hudba a tanec sa prelínali skoro so všetkými činnosťami Egypťanov.

Nemenej dôležitá bola Osmanská ríša - Turecko. Turecký tanec – tanec v odleskoch mečov. Odborníci zistili, že turecké ľudové tance majú veľa spoločné s tancami z balkánskych zemí – Bulharska, Grécka, Srbska, Rumunska, ale zároveň obsahujú štandardné pohyby orientálnych tanečníc. Tiež v Turecku boli orientálne tance súčasťou života najširších vrstiev tamojšieho obyvateľstva.

Neodmysliteľnou súčasťou boli a významným vplyvom na tanec prispeli Cigáni. Pri svojom putovaní dostávali rôzne mená: v Iraku – Luliovia, v Turecku – Cinganovia, v Persii – Karakiovia alebo Zangovia a v Grécku – Kacivelojovia alebo Cigáni. Kam prišli, tam sa živili ako to šlo, ale všade spievali a tancovali. Vďaka tomu šírili rytmy, ktoré si so sebou priniesli z Indie. Prichádzali v priebehu 10. až 15. storočia. Usídľovanie Cigánov trvalo celých 600 rokov.

V každom prípade pre týchto ľudí to bol prejav vďaky, radosti, sexuality. Sexualita bola považovaná za prejav rýdzej životnej sily a energie, za tvorivú silu  plodiacu nový život. Sexualitu a reprodukčnú silu venovali vyššiemu celku - Stvoreniu. Bola to pre nich posvätná záležitosť a odmalička boli vedení, aby svoju pudovú túžbu nezneužívali na ovládnutie druhého pohlavia. Tieto postoje nemali nič spoločné s erotikou, ako sa veľakrát povrchne prezentuje orientálny tanec v Európe, z nepochopenia hlbokého zmyslu a poslania tohto tanca.

Jaroslava Sitárová