
Ledič a spolupôsobiace Bytosti prírody
Juraj Sitár
Ledič učí ľudských duchov ako správne zobrazovať Božiu Múdrosť v dennodennom živote. 19.01.2017 o 22:14 (SEČ) preberá „Vladárske žezlo“ a hovorí k ľudskému duchu: „Človeče, rozhoduješ sa, ktorou cestou pôjdeš. Priamou, alebo krivou! Topia sa ľady pre ďalšie smerovanie tvojho ducha! Vylaď u seba všetko, čo si pokrivil, ratuj svoju dušu, pestuj krásu a harmóniu! Živé Slovo je ti nablízku!!!“
V prvej polovici znamenia Vodnár od 19.1.2017 do 3.2.2017 spolupôsobia s Bytosťou Ledič ešte Bytosti Krivič a Ratič. V druhej polovici znamenia Vodnár od 3.2.2017 do 18.2.2017 Bytosti Krasič a Strunič.
Obdobie Kriviča.
Krivič dáva ľudskému duchu Znamenie: „Človeče, keď sa príliš oddávaš rozumovaniu a hĺbaniu, tak ťa to odvádza od správnej cesty! Krivíš to, čo cítiš! Keď niečo krivíš, v spätnom účinku to nakoniec pokriví teba! Narovnaj v sebe všetko, čo si pokrivil a viac to nekriv! Najviac si pokrivil svoj pojem o Láske, preto ti nemôže pomáhať! V prvom rade narovnaj svoj pojem o Láske a nekriv ho viac! Láska nie je zmäkčilá, zmäkčilosť vedie k lenivosti ducha, nie je Láskou! Láska robí druhému výhradne to, čo mu pomáha byť lepším, ušľachtilejším, čo mu pomáha k duchovnému vzostupu! Jej súčasťou je tá najvyššia prísnosť! Nekriv viac svoj pojem o Láske, potom ti bude vždy napomoci!“
Krivič vyzýva: „Človeče, narovnaj všetko, čo si pokrivil!“ Čo sme všetko pokrivili? Z opačnej strany povedané: „Čo nám v našom živote môže najviac pomôcť a nepomáha len preto, že sme to pokrivili?!“ Najväčšou silou vo Stvorení je Láska!
Ak máme pojem skutočnej lásky pokrivený, tak si pod ním predstavujeme intímne spojenie ženy a muža, či nejakú zmäkčilosť, pre ktorú sa stávame rohožkou pre ostatných a dobrovoľne všetko trpíme, lebo to je vraj tá pravá „kresťanská láska“ – čokoľvek strpieť... Z tohto však na Zemi ušľachtilosť a rozkvet povstať nemôžu! Akonáhle však precítime skutočnú lásku, tak: „Hory prenášame!“ Napríklad spoločenstvo Katarov poznalo úplne iný pojem lásky ako Rímskokatolícka cirkev a to, čo s týmto poznaním vybudovali, bolo úplne iného druhu – svietivé a rozmach prinášajúce. To, čo vybudovali Katari, výrazne prevyšovalo Rímskokatolícku cirkev, a preto boli presilou zlikvidovaní.
Najväčšia časť pravej lásky je prísnosť! To, čomu sa dnes hovorí láska, je skôr všetko ostatné, len nie láska. Keď sa ide všetkým tým takzvaným láskam neúprosne na koreň, tak tam neostane nič iné, než sebectvo, samoľúbosť, slabosť, pohodlnosť, domýšľavosť alebo pudy! Opravdivá láska nebude dbať na to, čo sa druhému páči, čo je mu príjemné a čo mu spôsobuje radosť, ale bude sa riadiť len podľa toho, čo druhému prospieva! Nezáleží, či to druhému spraví radosť alebo nie! To je pravá láska a služba. Keď je teda napísané: “Milujte svojich nepriateľov!“, to znamená: „Čiňte to, čo im prospieva! Teda ich aj kárajte, ak nemôžu inak prísť k poznaniu!“ Tým im preukážete službu! Len musí pri tom vládnuť spravodlivosť, lebo lásku nemožno oddeliť od spravodlivosti, s ktorou tvorí jednotu!“
Akonáhle si teda uvedomíme, že skutočná Láska je robiť druhému to, čo mu skutočne pomáha, tak už neprichádzame k nemu aby sme mu tie jeho zlé vlastnosti vytýkali a obúchali o hlavu, ale podáme mu pomocnú ruku! Keď chceš, pomôžem ti to napraviť, ale ty sám musíš chcieť. Ja za teba nespravím tú prácu. Ja ti to môžem len zo svojich skúseností vysvetliť a poradiť Ti, ale pracovať na sebe musíš už Ty sám!
Keď chceme pomôcť dieťaťu, tak by sme mali sledovať, aké má talenty a podporiť ich. Bezbreho deťom kupujeme auto, motorku, koňa a všetko, čo si zažiadajú. To ale neznamená, že im tým pomáhame! Podporiť ich talent a pomôcť im, aby sa sami postavili na vlastné nohy a vedeli sa o seba postarať, to je najväčšia láska, ktorú im môžeme sprostredkovať! K tomu prináleží ešte snaha vysvetliť dieťaťu zákony sejby a žatvy a príkladne ich v domácnosti dodržiavať!
To, čo sme najviac pokrivili, je pojem o láske a Krivič vyzýva k narovnaniu všetkého pokriveného. Pre nás tu na Zemi platí dnes v prvom rade: „Človeče, narovnaj svoj pojem o láske, pokrivil si ho tak, že nedokážeš silu lásky používať! Pokrivil si ho do zmäkčilosti, ale tú skutočná láska nikdy nemá a nikdy ju nemal ani Pán Ježiš, ktorý je zosobnením Lásky! Pokiaľ si budeš lásku predstavovať v pokrivenej forme, nebude ti môcť láska pomáhať! Tvojou prvoradou úlohou v tomto období je naučiť sa skutočnej láske, ktorá pomáha druhému človeku byť lepším, ušľachtilejším, zdvorilejším, tvorivejším... Skutočná Láska nepozná žiadnu zmäkčilosť, prikrášľovanie ani ospravedlňovanie... Preto keď je niekto lenivý a nechce „dávať“, aby si mu pomohol, tak musíš od neho vyžadovať! Nie preto aby si sa obohatil, ale preto, aby si ho naučil dávať! Aby si mu pomohol žiť v Stvorení tak, ako má, ako Človek s veľkým Č!“
Obdobie Ratiča.
Ratič dáva ľudskému duchu Znamenie: „Človeče, ratuj svoju dušu! Zachráň svoju dušu túžbou ku Svetlu! Z túžby ku Svetlu nech rastie tvoje chcenie činiť – sadiť to, čo si praješ žať! Záchrana a spása je jedine v Slove, ktoré musíš prijať, aby žijúc podľa neho, si sa sám oslobodil od pút, ktoré si si naviazal! Musíš si pomôcť prostredníctvom Slova, ktoré ti ukazuje cestu ku Svetlu, kráčať však po tejto ceste už musíš sám!!! Bojuj proti temnu v tebe a okolo teba, aby si mu nepodľahol a čiň to, čo ti pomáha ku Svetlu!“
Ratič vyzýva: „Človeče ratuj svoju dušu! Ty sám ju musíš ratovať. Za teba to nemôže spraviť nikto! Akonáhle sa do toho pustíš, ja Ti ukážem, čo más robiť! Pomôžem Ti v tom, ale nemôžem to robiť za teba! Mojou úlohou je iba sprostredkovať Ti to, čo Ti skutočne pomáha! Ja Ťa nemám prečo presviedčať! Predkladám Ti Vôľu Všemohúceho a ty sa musíš snažiť pochopiť ju a vniesť ju svojou slobodnou vôľou do svojho života! Ja už stojím v Jeho Vôli. Ty sa máš do Jeho Vôli svojou slobodnou vôľou ešte len postaviť, aby si mohol večne žiť vo Stvorení!“
Ratovanie spočíva v precítení a v uvedomení si, čo je to „túžba“ – „túžba ku Svetlu!“ Ľudské túžby v skutočnosti nemožno nazvať túžbami! Ak si človek povie: “Túžim mať auto...“, tak to nie je túžba, ale je to obyčajné chcenie! Skutočná túžba je v človeku skrytá veľmi hlboko v jeho vnútri. Je taká silná, že ak sa aj nedostáva do denného vedomia, tak v skutočnosti je niečím, čo poháňa každého jedného človeka stále dopredu, aby nezostal stáť vo vývoji na mieste. Môžeme mať rôzne chcenia, ale skutočnú túžbu má každý ľudský duch len jedinú! Je to túžba ku Svetlu! Túžba vyvinúť sa k sebavedomému pôsobeniu a vrátiť sa domov ku Svetlu! Ale aby toto mohlo nastať, musí človek chcieť denne niečo pre to učiniť! Ak si človek praje, aby niečo pekné bolo pre neho učinené, musí niečo pekné činiť pre iných!
Človek musí mať pri ratovaní svojej duše jasno v pojmoch čo je túžba, čo je chcenie a čo je prianie. Chcem druhým robiť dobre, lebo si prajem aby aj mne raz niekto robil dobre. Chcem musí obsahovať čin, len vtedy sa má používať toto slovo, keď činím! Slovo prajem si patrí tam, kde čin ešte nenastal, pretože tento čin nastane ešte len v budúcnosti, ale aby nastal zákonitosť podmieňuje, že ja najprv musím siať! Ak túžim ku Svetlu, tak musím chcieť zasievať niečo pekné, pretože to v spätných účinkoch prináša mne späť to, čo si prajem, to pekné rozmnožené a to ma vynáša nahor ku Svetlu! Je to ako horúci vzduch do balóna!
„Pozemské človečenstvo, ratuj svoju dušu! Nastal čas očisťovania poslednej planéty vo Stvorení! Ratuj svoju dušu dlhodobo zaznievalo sférami pretože ten deň, ktorý nikto nepozná, iba Otec sám sa blížil. Šesť Svetových obcí už prechádzalo čistiacim bodom, kedy sa od celej Svetovej časti oddeľuje tieň nesprávnych činov ľudských duchov spolu s tými, ktorí nechcú stúpať nahor ku Svetlu a klesajú do rozkladu, aby očistené Svetové obce mohli bez zdržovania putovať smerom nahor! Vaša Svetová obec Efezus je v tomto očisťujúcom procese posledná z celkovo siedmych obcí a vaša planéta Zem je poslednou obývateľnou planétou, ktorá unikla predčasnému rozkladu! V rámci týchto procesov jedine vaša túžba ku Svetlu môže pomôcť vášmu ľudskému duchu i naďalej žiť a vyvíjať sa vo Stvorení! Pomáham vám, aby každý človek dal naozaj všetky sily k doladeniu všetkého, čo u neho ešte doladiť treba.“
Obdobie Krasiča.
Krasič dáva ľudskému duchu Znamenie: „Človeče, pestuj krásu a dbaj na krásu! Krása je v prirodzenosti, dbaj na vnútornú krásu bez pretvárky! Snaž sa, aby všetko, čo tvoríš, bolo krásne a spojené s krásou! Spoznaj hodnotu krásy a prejavuj ju v skutkoch! Tvor všetko krásne a nenechaj sa pri tom ovládnuť rozumom! Tvoj rozum nech je v službách tvojho citu!“
Krasič – jeho meno naznačuje, k čomu bude smerovať jeho výzva: „Človeče, buduj krásu vo všetkom čo robíš. Ako sa pohybuješ, ako rozprávaš, ako sa odievaš, ako poskytuješ službu či tvaruješ výrobky ktoré vyrábaš, ako zušľachťuješ planétu, ktorú si dostal k vývoju. Vo všetkom máš pestovať krásu! V tomto proces ti nepomôže rozumová znalosť, ale iba cituplné úsilie tvojho ducha!“
Všimnite si, máme nesmierne množstvo svalov, skúsme sa rozumom koncentrovať na to, aby sme riadili všetky naraz tak, aby sme pekne kráčali... Stále to bude vyzerať kostrbato! Rozum je tým najjemnejším z hrubej hmoty, ale ešte stále je priveľmi hutný, aby mohol zmysluplne riadiť hmotnosť. Ale akonáhle si človek v duchu povie, ak je ženou: „Chcem byť dobrou vílou!“ a ak je mužom: „Chcem byť chlapom na správnom mieste!“, tak vtedy tento človek idúc po ulici a rozmýšľajúc o tom, ako bude naprávať veci vo svojom živote, ako sa k nim postaví novým a lepším spôsobom, tak kráča vzpriamene ako svieca a dôstojne bez toho, že by nad tým musel rozmýšľať! Vtedy sa za ním až obzerajú, čo to prešlo za zjav.
Pestovanie krásy nieje podmienené siahodlhým štúdiom. Pestovať krásu znamená jedno jediné – byť prirodzeným. Krása je v prirodzenosti. Krasič nám presne ukáže, čo máme rozvíjať – čo nás robí krásnymi, ako nájsť krásu svojej duše a túto krásu dávať druhým.
Nikto nie sme ideálny, ale naša krása nespočíva v zaplatení si imidžového štúdia, kde skupina ľudí dokáže človeku vyrobiť imidž – zdanie, že je krásny na tele i na duši. Takéto štúdio vytvorí o konkrétnom človeku na verejnosti predstavu, dojem, aký si tento človek želá. Napríklad, že je „dobrý“. Ale keď je človek naozaj dobrý, nepotrebuje robiť imidž o tom, že je dobrý, pretože to z neho ľudia cítia! Ale keď u človeka dobo chýba a má výčitky ako pred ľuďmi vyzerá, tak si nájme tím ľudí, ktorí o ňom pre spoločnosť vytvoria predstavu, že je dobrý. Zmanipulujú verejnú mienku cez médiá tým, že počas celého roku rozložia jeho aktivity do časopisov, televízie... o tom, že: „daroval charite, sedel v kostolíku v prvom rade, pomohol deťom, ktoré sú choré...“ Takto človek oklame nielen ľudí, ale najmä sám seba. Už nepotrebuje byť dobrý, lebo už má „dobrý imidž“ a myslí si, že už je dobrý. To je neprirodzené, ak by bol prirodzený, dennodenne by spoznával, v čom má byť ešte lepším! Tá prirodzenosť k tomu sama navádza. Byť prirodzený neznamená, že mám zotrvať v tom stave v ktorom sa nachádzam, ale spoznávať, kde u seba mám ešte niečo doladiť a čo ešte vylepšiť! V tom je tá skutočná krása, ktorá budí snahu k nasledovaniu u druhých ľudí.
U krásy sa dá povedať, že krása je všade tam, kde cit je šéf a rozum sluha, čiže keď rozum uskutočňuje to, čo káže cit. Obidve zložky majú nesmierne dôležitú úlohu. Rozum sám osebe nie je dobrý alebo zlý. Keď dvaja ľudia majú rovnaké rozumové schopnosti a rovnaké vzdelanie s červeným diplomom, cit jedného rozhodne, že pracuje na zabezpečení jadrovej elektrárne a absencia citu – bezcitnosť druhého, že pracuje na výrobe jadrovej bomby. Ten, ktorý vyrobil bombu si však musí vnútorne stále argumentovať a presviedčať sa, že on ju len vyrobil... Argumentuje si, lebo cíti že robí niečo zle, inak by si nepotreboval tieto argumenty robiť!
Obdobie Struniča.
Strunič dáva ľudskému duchu Znamenie: „Človeče, buď ako struna vyvážený! Vždy jemne vyvažuj medzi citom a rozumom! Tvoj cit nech rozhoduje, nech udáva pohyb ako vlna struny a tvoj rozum nech prevádza záchvev citu do hmotnosti, nech ukotvuje cit v hmote presnou formou ako uzol struny! Buď však vyladený na presný harmonický tón, nebuď už viac falošný! Všetky struny tvojej duše nech sa zachvievajú v harmónii ako struny najlepšie vyladeného hudobného nástroja! Buď v súznení i s ostatnými ľuďmi ako nástroje v najlepšom orchestri!“
Strunič dopĺňa Krasiča výzvou: „Človeče, každá jedna tvoja vlastnosť je ako struna, ktorá má byť vyladená. Musíš byť človeče ako struna na ktorú keď brnkneš, vidíš, že má vlnu a uzol. Tá vlna, to je cit a uzol, to je rozumové ukotvenie citu v hmote. Ale na to, aby si ako ľudský duch zahral v zvonivom akorde, musíš doladiť všetky struny. Nestačí aby mala strunový nástroj naladené iba tri struny zo šiestich. To nie je ono! Okrem naladenia každej jednotlivo, musia byť ešte zladené aj medzi sebou navzájom!“
Každý jeden človek má svoje vlastnosti poskladané rôznym spôsobom. Každý človek vo svojom doterajšom bytí rozvíjal iné vlastnosti a v inom rozsahu. Každý má niečo jedinečné, čo môže dávať druhým, avšak nie každý je ochotný dávať. Súzvuk – harmóniu Strunič jasne definuje. Harmónia je súzvuk všetkých vlastností človeka, ktoré sú cituplné a rozum ich uskutočňuje.
Treba si ešte uvedomiť, že všetku námahu ktorú sme vynaložili na vyladenie, môžeme pokaziť jedným jediným falošným tónom, ktorý z nás zaznie! Jedným jediným slovom, ktoré je podfarbené takým tónom, že všetkých zamrazí. Z tohto dôvodu musí byť všetko vyladené! Nesmieme sa uspokojiť, ak doladíme 99% svojich vlastností, pretože aj jedna jediná nedoladená vlastnosť, jedno jediné falošné slovo môže pokaziť celé dlhodobé snaženie vyriešiť nejaký problém.
„To obrovské čo cítiš človeče, musíš ukotviť v hmotnosti. Jedine touto snahou sa stávaš prostredníkom medzi Svetlom a hmotnosťou. Iba ľudský duch tu v hmotnostiach môže prevádzať takúto činnosť, ktorú súčasne potrebuje ku svojmu vývoju! Ty máš tu človeče toto robiť – pamätaj na to!“
Pekné prežívanie praje Juraj Sitár.
Koledov Dar Slovenom
Zo semináru Koledov Dar Slovenom sme pre vás vybrali audio ukážku prednášky "ZIMA", ktorá pojednáva o pôsobení Bytostí znamení Vodnár a Ryby.
Nové Mesiace Slovenov - Nový Slovenský prírodný kalendár
Aktuálne pôsobenie Bytostí zistíte v ukážke nášho počítačového programu:
Nové Mesiace Slovenov 2